Šéfok významných univerzít v USA sa pýtali na výzvy na genocídu Židov. Odpovede vyvolali silnú vlnu pobúrenia
Šéfky troch prestížnych amerických univerzít čelia kritike po tom, čo pri vypočutí v Kongrese dali najavo, že výzvy na genocídu Židov by neboli automaticky proti pravidlám ich inštitúcií. Vo svojich odpovediach uviedli, že by pri posudzovaní takýchto výrokov záležalo na kontexte. Proti ich slovám sa vymedzujú akademici, podnikatelia aj politici, informujú americké médiá.
V centre kontroverzie sú rektorky Sally Kornbluthová, Liz Magillová a Claudine Gayová z Massachusettského technologického inštitútu (MIT), Pensylvánskej štátnej univerzity, resp. Harvardovej univerzity, ktoré boli pozvané na vypočutie o antisemitizme na vysokoškolských kampusoch. Tie sa stali jedným z ohnísk sporov okolo terajšej vojny medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas, ktorú v USA sprevádza rozmach protižidovských aj islamofóbnych prejavov.
VIDEO: Elise Stefaniková skritizovala šéfku Harvardu a vyzvala ju na odstúpenie:
Ani jedna jasná odpoveď
Republikánska kongresmanka Elise Stefaniková všetkým trom univerzitným "prezidentkám" položila otázku, či výzvy na genocídu Židov porušujú etické kódexy ich škôl alebo pravidlá proti obťažovaniu a šikanovaniu. Ani jedna z opýtaných neposkytla jasnú odpoveď.
"Keď sú cielené na jednotlivcov, nie ako verejné vyhlásenia," reagovala šéfka MIT Kornbluthová. "Bolo by to vyšetrované ako obťažovanie, keby to bolo rozšírené a vážne," dodala.
Jej dve kolegyne potom uviedli, že pri zvažovaní trestu za výzvu na genocídu by záležalo na kontexte a na tom, či sa s rétorikou spájajú aj činy. "Ak sa z prejavov stane konanie, môže ísť o obťažovanie," povedala Magillová. "Konaním myslíte spáchanie činu genocídy?" reagovala kongresmanka Stefaniková.
Podľa Willa Creeleyho, ktorý vedie organizáciu Foundation for Individual Rights and Expression dohliadajúcu na slobodu prejavu na univerzitách, boli odpovede troch rektoriek z právnického pohľadu správne. "Skutočne záleží na kontexte", citoval ho denník The New York Times. Opatrné odpovede na zdanlivo jednoduchú otázku však spustili príval pobúrených reakcií.
Reagoval aj Biely dom
"Nie som žiadny fanúšik Stefanikovej, ale tu s ňou súhlasím. Váhavé, šablónovité a bizarne vyhýbavé odpovede Claudine Gayovej boli pre mňa a mnoho mojich kolegov, študentov a priateľov hlboko znepokojujúce," uviedol na sociálnej sieti X profesor práv z Harvardu Laurence Tribe.
"Nemám slov... Je to problematické, len keď sa prejde k činom. O čom sa tu vôbec bavíme?", reagoval zase novinár Jake Sherman, ktorý sa hlási k židovskej viere.
Ku kauze sa vyjadrili aj niektorí politici, napríklad guvernér Pensylvánie Josh Shapiro, ktorý označil výroky Magillovej za neprijateľné. Hovorca Bieleho domu Andrew Bates povedal, že výzvy na genocídu sú otrasné a "je neuveriteľné, že toto treba hovoriť".
Kritika prišla aj od univerzitných židovských spolkov, šéfa farmaceutickej spoločnosti Pfizer Alberta Bourlu alebo miliardára a bývalého študenta Harvardu Billa Ackmana, ktorý Kornbluthovú, Magillovú a Gayovú vyzval, aby rezignovali.
Zachraňujú situáciu
Šéfky Harvardu a Pensylvánskej štátnej univerzity neskôr prišli s novými vyhláseniami, ktorými sa pokúsili svoje pozície vyjasniť. "Výzvy ku genocíde namierené na židovskú komunitu alebo akúkoľvek náboženskú či etnickú skupinu sú odporné, nemajú na Harvarde čo robiť a tí, ktorí sa vyhrážajú našim židovským študentom, budú hnaní na zodpovednosť," uviedla Gayová.
Magillová zase nahrala video, v ktorom uvádza, že z jej pohľadu by výzvy na genocídu Židov predstavovali obťažovanie a zastrašovanie. Pri výpovedi v Kongrese sa vraj sústredila na dlhodobú snahu svojej školy držať sa princípov americkej ústavy, podľa ktorej "prejavy samotné nemožno trestať". Dodala, že vedenie univerzity sa bude zaoberať možnou úpravou školského poriadku.