Vnútorný obchod Únie brzdia mnohé bariéry. Hľadáme riešenia, vraví Šefčovič
Napriek tomu, že fungujeme na najväčšom jednotnom trhu na svete, stále máme medzi sebou veľmi veľa bariér, uviedol eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič počas minulotýždňovej konferencie Visegrad 4 Business v Bratislave. Zníženie bariér medzi jednotlivými členskými krajinami by podľa Šefčoviča mohlo nahradiť škodu spôsobenú v oblasti medzinárodného obchodu.
„Štúdie hovoria, že keby sa nám podarilo medzi sebou tieto bariéry znížiť, tak nám to veľmi rýchlo dokáže vykompenzovať aj tie možné straty z medzinárodného obchodu,“ povedal komisár.
Zároveň poukázal na konkrétne oblasti, kde sa v súčasnosti nachádza množstvo prekážok v rámci vnútorného obchodu Európskej únie. „Je tam veľmi veľa bariér, pokiaľ ide o poskytovanie služieb, o poskytovanie digitálnych služieb. Určite je tam ešte pomerne dosť bariér, pokiaľ ide o obchodovanie s tovarmi, kde je napríklad stále potrebné absolvovať rôzne povoľovacie konania a získavať rôzne certifikáty. Samozrejme aj voľný pohyb pracovnej sily je častokrát podmieňovaný rôznymi profesionálnymi a inými skúškami,“ spresnil.
Zároveň ale vysvetlil, že počas pandémie COVID-19 a najmä na začiatku vojny na Ukrajine sa európske krajiny sústredili na riešenie najnaliehavejších problémov, čo spomalilo tlak na odstraňovanie bariér v rámci jednotného trhu.
Uviedol, že v dôsledku vývoja situácie bol poverený výkonný podpredseda Európskej komisie pre prosperitu a priemyselnú stratégiu Stéphane Séjourné, aby sa na tieto bariéry zameral, skúmal ich jednu po druhej, zisťoval, čo brzdí lepšiu ekonomickú prosperitu, kde tieto bariéry limitujú ekonomický rozvoj, aby sa mohol postupne začať proces ich odstraňovania.
Zameranie sa na odstraňovanie prekážok v rámci vnútorného trhu EÚ súvisí aj s podporou sektorov, ktoré tvoria ekonomickú základňu jednotlivých členských krajín. V prípade Slovenska ide predovšetkým o automobilový priemysel, ktorý tvorí dôležitú súčasť nielen európskeho trhu.
Šefčovič zdôraznil, že s týmto úspechom prichádza aj zodpovednosť Slovenska byť lídrom v nových trendoch, ako sú elektromobilita, vodíkové technológie či výroba batérií. Kľúčové je podľa neho tiež modernizovať tento priemysel, digitalizovať ho a prispôsobiť vzdelávací systém novým požiadavkám vrátane prípravy na revolúciu umelej inteligencie.
V nadväznosti na potrebu ďalšieho rozvoja tohto strategického odvetvia Šefčovič uviedol, že EÚ chce maximálne podporiť otváranie nových exportných príležitostí, ako príklad uviedol dohodu s krajinami združenia Mercosur.