Agentov MI6 prvýkrát povedie žena. Ich práca nikdy nebola dôležitejšia, hovorí o vypätej situácii Starmer
Britskú rozviedku MI6 prvýkrát v histórii povedie žena. Za 116 rokov existencie tejto zahraničnej tajnej službe šéfovali výhradne muži. A bolo ich celkom sedemnásť.
Teraz sa do čela agentúry na pozícii označovanej rovnako ako vo filmových bondovkách "C" postaví štyridsaťsedemročná Blaise Metreweliová. V tajných službách pracuje od roku 1999 a väčšinu kariéry strávila na Blízkom východe a v Európe.
Ťažké časy
Vymenovanie novej šéfky rozviedky oznámil britský premiér Keir Starmer s tým, že prichádza v čase, keď práca spravodajských služieb nikdy nebola dôležitejšia.
„Spojené kráľovstvo čelí hrozbám bezprecedentného rozsahu – či už sa jedná o agresorov, ktorí posielajú svoje špionážne lode do našich vôd, alebo o hackerov, ktorých sofistikované kybernetické plány sa snažia narušiť naše verejné služby,“ uviedol.
Vymenovanie nového šéfa tajnej služby MI6, ktorá má za úlohu zhromažďovať spravodajské informácie v zahraničí, mariť plány teroristov a narúšať aktivity nepriateľských štátov, a navyše v podobe ženy, je podľa britského premiéra súčasťou jeho takzvaného „Plánu zmeny“.
Metreweliová prevezme riadenie organizácie na konci tohto roka od sira Richarda Moorea. Ten agentúre šéfoval od októbra 2020. "Blaise je vysoko skúsená spravodajská dôstojníčka a vedúca pracovníčka a jedna z našich najvýznamnejších mysliteliek v oblasti technológií. Som nadšený, že ju môžem privítať ako prvú ženu na čele MI6," uviedol Moore.
Štyridsaťsedemročná Metreweliová pritom pôsobí v tajných službách od roku 1999, nastúpila do nich krátko potom, čo vyštudovala antropológiu na Univerzite v Cambridgi. V minulosti postupne zastávala rôzne riadiace pozície v sesterskej agentúre MI5 a väčšinu svojej kariéry strávila na Blízkom východe a v Európe.
V MI6 doteraz pôsobila ako „Q“ – teda generálna riaditeľka kľúčovej divízie technológií a inovácií, ktorej cieľom je utajiť identitu agentov a prísť s novými spôsobmi, ako sa vyhnúť protivníkom a čeliť výzvam, ako je napríklad biometrický dohľad v Číne.
Áno, označenie je skutočne rovnaké ako vo filmových príbehoch o agentovi 007 Jamesovi Bondovi, kde trochu roztržitého vedca, ktorý agentov vybavuje neuveriteľnými technológiami a smrtiacimi hračičkami, nezabudnuteľne stvárnili napríklad Desmond Llewelyn alebo John Cleese.
Bezpečnosť Veľkej Británie
Na rozdiel od filmov sa z nej však teraz nestane „M“, ale „C“, ako britská služba svojho riaditeľa bežne tituluje. Naďalej pritom platí prísne dodržiavané pravidlo, že je jediným verejne menovaným členom celej organizácie a zodpovedá sa priamo ministrovi zahraničia.
„Vďaka bohatým skúsenostiam z celej našej komunity národnej bezpečnosti je Blaise ideálnym kandidátom na vedenie MI6 pre budúcnosť,“ podotkol šéf britskej diplomacie David Lammy. Podľa neho bude mať nová riaditeľka náročnú úloha zaistiť britskú bezpečnosť najmä v čase globálnej nestability a novo vznikajúcich bezpečnostných hrozieb, kedy silu predstavujú technológie a protivníci spolu stále tesnejšie spolupracujú.
Ako na vymenovanie upozornila britská BBC, označenie „C“ pritom nevychádza z niekedy mylne interpretovaného odvodenia od prvého písmena anglického „Chief“ (náčelník alebo šéf), ale z dôb úplne prvej britskej špionážnej agentúry SSB (Secret Service Bureau) založenej na začiatku 20. storočia.
Viedol ju vtedy dôstojník Kráľovského námorníctva, kapitán Mansfield Cumming, ktorý sa rád vždy podpisoval písmenom „C“ zeleným atramentom. Toto krycie meno sa ujalo a dodnes má šéf MI6 ako jediná osoba vo Whitehalle výsadu písať zeleným písmom.
A na rozdiel od bondoviek tiež nemá tú výsadu udeľovať svojim agentom povolenie zabíjať. To má podľa § 7 zákona o spravodajských službách z roku 1994 iba minister zahraničia, ktorý môže agenta MI6 poveriť vykonávaním určitých akcií, ktoré by inak boli nezákonné – vrátane použitia smrtiacej sily. Ako však podotýka BBC, ide však o dlhý a zložitý právny proces.