Jest to vůz, kůň, pěchour spolu. Pod prevratný vynález baróna Draisa sa podpísala aj globálna klimatická kríza

Súčasníci, presnejšie obyvatelia Mannheimu, na ten deň dozaista dlho spomínali. Popri kočiaroch, dostavníkoch, či povozoch ťahaných koňmi, sa totiž zrazu v pouličnej premávke objavilo úplne nové vozidlo. Bolo zvláštne, nemalo štyri kolesá, ale iba dve, zoradené za sebou a spojené dreveným rámom. Na ňom sedel obkročmo muž držiaci riadidlá, ktorý ho do pohybu uvádzal tak, že sa odrážal nohami od zeme.

Tým mužom bol 32-ročný barón Karl Drais a pamätným dňom 12. jún 1817. Na prvú verejnú jazdu s dovtedy nevídaným dopravným prostriedkom, ktorý sám vymyslel a nechal si ho postaviť u miestneho kolára Johanna Freya, vyrazil spred svojho domu a zamieril k stanici na prepriahanie koní stojacej za mestom (v dnešnej mannheimskej štvrti Rheinau).

Neskôr ju opísal ako príjemnú pohodovú jazdu v krásnom letnom počasí. Podstatnejšie však bolo čosi iné – cestu tam a späť, čiže necelých 15 kilometrov, zvládol približne za hodinu, teda trikrát rýchlejšie než dostavník a zhruba rovnako rýchlo, ako by ju prekonal jazdec na koni. A to vyvolalo rovnaký údiv, ako samotný vynález.

Nezostalo pravdaže pri jednej jazde. Na Laufmaschine, čiže „behacom stroji“, ako svoje vozidlo pomenoval, absolvoval barón v nasledujúcich dňoch a týždňoch ďalšie púte.

„Barón Karl von Drais, ktorý podľa dôveryhodných svedectiev vo štvrtok 12. júna tohto roku prešiel s bezkoňovým hnacím strojom, ktorý sám vynašiel, inak štvorhodinovú cestu z Mannheimu do Schwetzinger Rebenhausu a späť za jednu hodinu, prekonal s rovnakým strojom asi za hodinu aj strmú dvojhodinovú horskú cestu z Gernsbachu do Baden-Badenu a presvedčil ľudí o veľkej rýchlosti tohto veľmi zaujímavého dopravného prostriedku,“ informoval 29. júla 1817 týždenník Badwochenblatt.