Japonský premiér čelí kritike vo vnútri svojej strany za neúčasť na summite NATO v Haagu
Japonský premiér Šigeru Išiba čelí kritike vo vnútri svojej Liberálnodemokratickej strany za neúčasť na nedávnom summite NATO v holandskom Haagu, píše dnes agentúra Kjódo. Spojenectvo s alianciou je pritom v krajine vnímané ako kľúčové v obrane pred Čínou, ktorá je čoraz aktívnejšia v oblasti Indopacifiku.
Išiba sa podľa niektorých komentátorov neprítomnosťou na dvojdňovom summite NATO, ktorý sa konal v utorok a v stredu, chcel vyhnúť tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby krajina zvýšila svoje náklady na obranu.
Blízky spojenci
V Holandsku sa totiž predstavitelia členských krajín zhodli, že do roku 2035 budú vydávať päť percent hrubého domáceho produktu na obranné výdavky a na výdavky s obranou súvisiace. A hoci Japonsko nie je súčasťou NATO, je blízkym spojencom Spojených štátov, píše Kjódó.
Išiba plánoval, že sa summitu zúčastní, vláda však na poslednú chvíľu jeho cestu do Haagu zrušila vinou "rôznych okolností". Táto správa prišla podľa Kjódó po tom, ako Trumpova administratíva oznámila, že sa nezúčastní na schôdzke NATO s partnermi z krajín Indopacifiku, ku ktorým okrem Japonska patrí aj Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland.
"Po všetkých prípravách, ktoré jeho (Išibova) cesta obnášala, nerozumiem, že ju zrušil," povedal jeden z poslancov z LDP. Namiesto neho reprezentoval Japonsko na summite minister zahraničných vecí Takeši Iwaja.
Ak by Išiba do Haagu priletel, bolo by to od roku 2022 štvrtýkrát v rade, čo sa japonský predseda vlády stretnutia krajín NATO zúčastnil.
Zvyšovanie výdavkov
Išiba by tak podporil význam, ktorý krajina prikladá prehlbujúcim sa väzbám s touto skupinou, píše Kjódó. Premiér pritom niekoľkokrát uviedol, že bezpečnosť v Európe a Atlantiku je spojená s tou v Indopacifiku, čo uznáva aj aliancia.
Predseda japonskej vlády však nebol jediný, kto sa rozhodol summit NATO vynechať. Podobné rozhodnutie urobili aj novozvolený juhokórejský prezident I Če-mjong alebo austrálsky premiér Anthony Albanese.
Japonsko, ktoré plánuje do roku 2027 navýšiť svoje výdavky na obranu na dve percentá HDP, sa tak obáva, že Trump bude chcieť toto číslo navýšiť.
Nemenovaný diplomatický zdroj už skôr uviedol, že Trumpova administratíva prišla s tým, že by japonská vláda mohla vydávať 3,5 percenta HDP na armádu.
Pre Tokio predstavuje jeho terajší plán zásadnú zmenu aj vzhľadom na to, že ústava povoľuje japonskej armáde vojensky konať iba v sebaobrane.
Krajina ale v poslednom čase čelí rastúcej hrozbe zo strany Číny a Severnej Kórey, ktoré aktívne pokračujú vo vyvíjaní jadrového arzenálu a rakiet.