Nepríjemný suvenír z prírody. Kliešte sú ako časovaná bomba, vedci však hlásia nové objavy

Je taký malý, že by sme mali sto chutí ho podceniť. Výnimočne pedantný stratég svoje útoky plánuje s dokonalou presnosťou. Na svojho hostiteľa číha na konároch, listoch kríkov a na tráve. Zavetrí ho zmyslovými orgánmi umiestnenými na prvom páre nôh. Pazúrikmi sa mu zachytí na kožu, oblečenie či srsť.

Klepietkami prereže pokožku a zanorí do nej chobôtik – hypostóm. Pri cicaní uvoľňuje lokálne anestetiká, čím miesto na koži umŕtvi. Preto často nemáme tušenie, že sa nám pod kolenom či na slabinách prisal kliešť.

„Do rany vylučuje látky zabraňujúce zrážaniu krvi, ale aj tzv. cement – látku, pomocou ktorej sa v koži ešte silnejšie ukotví,“ hovorí pre HN magazín zoologička Veronika Rusňáková Tarageľová z Ústavu zoológie SAV.

907. Toľko existujúcich druhov kliešťov opisujú odborné štúdie. Slovensko je domovom zhruba dvadsiatky. „Najrozšírenejší je kliešť obyčajný, ktorý je najvýznamnejším prenášačom viacerých pôvodcov ochorení. Niektoré druhy sú rozoznateľné voľných okom, majú rozdielnu veľkosť, sfarbenie a tvar ústnych orgánov. Niekedy musíme na určenie kliešťov použiť molekulárne metódy (sekvenovanie vybraných génov), ktoré nám presne povedia, o aký druh ide,“ pokračuje zoologička.

Kliešte, vrátane tých „slovenských“, sa podľa zoologičky dokážu dokonale prispôsobovať zmenám prostredia. „Využívajú napríklad teplé zimy, aby mohli číhať na hostiteľov dlhšie obdobie. Posunuli sa do vyšších nadmorských výšok. Niektoré druhy sa rozširujú aj do oblastí, kde predtým neboli.“

So stúpajúcou teplotou a častejšími zrážkami narastá ich počet aj v horských oblastiach. Zatiaľ čo pred päťdesiatimi rokmi sme ho len výnimočne spozorovali v nadmorskej výške vyššej ako 800 – 1 000 m nad morom, dnes si vie „vyšliapať“ ďalších pár stoviek metrov navyše. Napríklad vo Vysokých Tatrách ho vedci objavili aj vo výške 1 360 metrov nad morom.

Obľubuje vlhkú klímu a miernejšie teploty. V suchých horúcich mesiacoch je priteplo aj kliešťovi. Len čo sa po zime teplota dvihne nad 5 °C, prebúdza sa zo „zimného spánku“. Miluje prielom jari a leta a aktivitu zvyšuje zase na jeseň.

„V lete aktivita kliešťov klesá. Je to spôsobené vysokými teplotami a suchom, ktoré kliešťom nevyhovuje. V tomto období sa schovajú a čakajú na priaznivejšie podmienky.“

Darí sa mu najmä v listnatých a zmiešaných lesoch. Ak sa vyberiete na huby, obozretní buďte najmä na okrajoch lesov, čistinkách či na krajoch chodníkov. Môže však prežívať aj pri potokoch s bohatým porastom krovia. Vďaka túlavým zvieratám, ale aj vtákom, ježkom či vevericiam narastá ich počet aj v mestskej zeleni.

Máme najviac potravinových epidémií kliešťovej encefalitídy, záujem o očkovanie stúpa...