Vývoj preferencií podľa politologičky odráža polarizáciu politiky i spoločnosti. Mohol by nastať pat, vraví

Vývoj voličských preferencií minimálne za posledný polrok takmer dokonale odzrkadľuje polarizáciu nielen slovenskej politickej scény, ale aj spoločnosti. Pre TASR to uviedla politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi. Aktuálne máme totiž na politickej scéne dva súťažiace bloky a v prípade volieb by mohol nastať tzv. pat.

Opozícia sa podľa politológa Juraja Marušiaka zo Slovenskej akadémie vied zase spolieha, že uspeje ponukou negatívnych emócií proti vládnej koalícii. Za stabilnými preferenciami mimoparlamentnej Republiky vidia odborníci jej najvýhodnejšiu pozíciu. Hnutie ešte nevládlo, no má potenciál osloviť voličov koalície.„Voliči, ak ich aj politický subjekt, ktorý volili, sklame a hľadajú alternatívu, hľadajú ju v rámci toho istého bloku. Tzv. prebehlíctvo voličov naprieč blokmi je málo pravdepodobné,“ uviedla Világi.

To podľa nej prispieva aj k tomu, že pomer síl sa v prieskumoch zásadne nemení. „Ak by volebné výsledky boli zhodné s aktuálnymi voličskými preferenciami, tak by mohol hroziť volebný pat, teda situácia v ktorej by žiadny zo súťažiacich blokov nemal dostatok mandátov na zostavenie vlády podporovanej stabilnou väčšinou v parlamente,“ priblížila. Podľa Marušiaka prieskumy potvrdzujú trend rozštiepenia slovenskej spoločnosti na dva tábory, ktoré nedokážu spolupracovať. „Medzi podporou Smeru-SD a PS sú len minimálne odchýlky, obe strany sa stali hlavnými pólmi slovenskej politiky,“ dodal.

Hoci je hnutie Slovensko aktívne, podľa Marušiaka bojuje primárne proti ostatným opozičným stranám, aby si získalo ich uznanie ako potenciálneho partnera. „Reálne však ostáva pre opozíciu príťažou, kameňom, ktorý ju ťahá dolu,“ tvrdí politológ. Vládu s účasťou hnutia Slovensko by považoval za „odsúdenú na politickú katastrofu“. Zdôvodnil to nevypočítateľnosťou a agresivitou jej lídrov či skúsenosťami s doterajším pôsobením vo vláde. V lete je podľa Világi najviditeľnejšou formou opozičnej politiky odhaľovanie politických káuz. To vyhovuje hnutiu Slovensko, ktorá má vysoko konfrontačný štýl vedenia politiky.

Na stabilnú podporu hnutia Republika vplýva podľa Világi spomínaná polarizácia. Republika je totiž v rovnakom bloku ako vládne strany, avšak hnutie kapitalizuje na fakte, že nie je vládne. „Umožňuje mu to kritizovať ako kroky vlády, tak aj opozície a stavať sa do pozície jedinej relevantnej antisystémovej strany,“ podotkla politologička. V posledných voľbách mali časť takýchto voličov aj Smer-SD a SNS.

Ak sú sklamaní vývojom po voľbách, môže byť pre nich alternatívou Republika. „Doposiaľ nebola vo vláde, získava nespokojných voličov SNS a zrejme aj ďalších marginálnych, národne, čiže prorusky, orientovaných zoskupení, ale má šancu osloviť aj významný segment nespokojných voličov Smeru-SD,“ pripomenul Marušiak. Deje sa to podľa neho napriek tomu, že by sa po ďalších voľbách mohla Republika stať najbližším partnerom Smeru-SD.

Odborníci nevidia zásadnú zmenu pri snahe Hlasu-SD odlíšiť sa od Smeru-SD. „Mám pocit, že komunikačnou stratégiou Hlasu nie je ideologické odlišovanie sa od Smeru a stavil skôr na pozitívnu sebaprezentáciu svojich politických výsledkov,“ uviedla Világi. Hlas-SD sa podľa Marušiaka snaží odlíšiť od Smeru-SD neohrabaným spôsobom. „Napokon však vždy realizuje politiku najsilnejšej koaličnej strany. Predseda strany na lídra nedorástol,“ myslí si, no pripúšťa, že nie za všetko môže predseda. „V podmienkach súčasnej polarizácie slovenskej spoločnosti nezostáva pre Hlas-SD veľa miesta. Strana bola projektovaná ako víťaz volieb. Tým, že skončila až na treťom mieste, stráca identitu a zatiaľ si ju veľmi nedokáže nájsť,“ uzavrel Marušiak.