Faktor Čína. Na summite Trump-Putin ide o viac ako len o Ukrajinu, tvrdí odborník
Európske dovozy do USA sú od 7. augusta zaťažené 15-percentným clom, pričom pôvodne bola navrhnutá sadzba 30 percent. Aká je to pre nás správa?
"Vzhľadom na to, že tie clá boli do druhého Trumpa menej ako jedno percento, tak to samozrejme nemôže byť žiadna dobrá správa, pretože je to násobne vyššie clo, ako platilo doteraz," hovorí komentátor Hospodárskych novín Mário Blaščák.
Upozorňuje tiež na to, že to zapadá do logiky vyjednávacieho mechanizmu, ktorý Donald Trump voči celému svetu tradične využíva, keď príde so stratégiou vystrašenia a nadhodí omnoho vyššie colné sadzby, ktoré sa následne zjednajú na polovicu.
Aký dosah to bude mať konkrétne na našu ekonomiku, ktorá je previazaná s automobilkami? Na jej automobily a súčiastky do nich uvalená separátna daň vo výške 25 percent.
"Nedotkne sa to všetkých automobiliek rovnako, pretože niektoré z nich nie sú exponované voči Spojeným štátom americkým tak intenzívne ako iné. Asi najviac sa to dotkne Volkswagenu, ktorý už aj tak v dôsledku zelenej politiky tlačil na výrobu elektromobilov. Ale Číňania im aj vďaka štedrým štátnym dotáciám vlastne tak trochu ušli, takže európske automobilky sú pozadu," hovorí Blaščák.
Aký predpokladá dosah tejto obchodnej politiky na samotné Spojené štáty? "Ak dovážate tovar povedzme v hodnote 100 miliárd a je naňho uvalené 30-percentné clo, tak marža v žiadnom obchode nie je tak vysoká, aby dokázali výrobcovia na úkor marže udržiavať tú istú cenu. To znamená, že je veľmi vysoko pravdepodobné, že po uvalení týchto ciel budú rásť ceny tovarov v Spojených štátoch amerických."
Americký prezident zároveň podpísal dekrét, ktorým oddialil zavedenie vyšších ciel na dovoz čínskych tovarov o ďalších 90 dní. Z akého dôvodu?
"Je to vlastne odklad eskalácie colnej alebo obchodnej vojny s Čínou. Ostatné krajiny počas obdobia, kedy sa mali dohodnúť s Trumpom na clách, používali rôzne vyjednávacie metódy a jediná krajina na svete, ktorá sa rozhodla bojovať, bola Čína, ktorá udrela späť s brutálnymi clami na americký export, " vysvetľuje Blaščák.
Myslí si, že v tomto spore Trump ťahá za kratší koniec, pretože Čína svojou stratégiou má k dispozícii vysoké percento všetkých minerálov a vzácnych zemín, potrebných na výrobu čipov v nanotechnológiách či špeciálnych motoroch.
"Trump oddialil dohodu s Čínou, pretože sa potrebuje dohodnúť s Putinom a keďže sa vie, že Putin má najväčšieho spojenca v Číne, tak vlastne Čína je nepriamo faktorom v mierových rokovaniach s Putinom. Takže ja si myslím, že v tejto triáde sa miesi železo alebo cesto, ale ja si skôr myslím, že železo."
Viac aj o samotných rokovaniach medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom na Aljaške si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.