Označili ho za zradcu, udrela naňho aj rodina. Pravda vypláva na povrch, veril do poslednej chvíle J. A. Baťa

Viac než dva a pol kilometra dlhý most, preklenujúci mohutný tok rieky Paraná a spájajúci štáty São Paulo a Mato Grosso, je vskutku veľkolepá stavba. Keď ho v lete 1965 slávnostne otvárajú, všetci o ňom hovoria v superlatívoch, označujú ho za najväčší projekt a pýchu brazílskeho inžinierstva.

Veľkolepá teda musí byť aj inauguračná ceremónia. Nechýbajú na nej najvyšší predstavitelia krajiny na čele s prezidentom Humbertom Castelom Brancom, guvernéri štátov, významné osobnosti verejného života a pochopiteľne ani vplyvní biznismeni. Na zozname pozvaných hostí figuruje aj meno Jan Antonín Baťa.  

Jeden z najúspešnejších podnikateľov a manažérov predvojnového Československa žije v Brazílii už bezmála štvrťstoročie. Pôvodne ju vnímal ako dočasné útočisko, no napokon sa zmenila na jeho nový domov.

V pôvodnej vlasti je, naopak, personou non grata, zbavenou cti i majetku, a ak by sa tam vrátil, skončil by v žalári. Cíti krivdu, snaží sa svoje meno očistiť, no bezvýsledne.

To však nie je jediný ťažký úder, ktorý musel zniesť. Dlhých 15 rokov viedol so synovcom Tomášom Baťom mladším súdne spory o dedičstvo, až napokon, unavený a finančne vyčerpaný, kapituloval. Podľa dohody, ktorou rodinnú roztržku uzavreli, mu tak z rozsiahleho celosvetového obchodného impéria zostali iba brazílske podniky. Neustály boj a pracovné vypätie sa podpísali aj na jeho zdraví. 

Je streda 23. augusta 1965. Neďaleko mesta Bataguassú, ktoré založil a vybudoval, práve s veľkou pompou otvárajú most cez rieku Paraná. Aj tento projekt dlhodobo podporoval a mal by byť pri jeho inaugurácii, no nemôže, leží práve v nemocnici.