Pred rokovaniami na Aljaške ožíva spomienka na neúspech minských dohôd medzi Ruskom a Ukrajinou
Pred viac ako desiatimi rokmi podpísali Rusko a Ukrajina dohody o prímerí v rámci samostatných dokumentov známych ako minské dohody. Rozdielne interpretácie ich obsahu a pokračujúce boje však tieto mierové snahy zmarili.
Pred piatkovými rokovaniami medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom o možnej dohode o prímerí na Ukrajine to pripomína denník The New York Times.
Minské dohody
Po obsadení Krymského polostrova vo februári 2014 vypukli v apríli na východe Ukrajiny boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami. Tento konflikt zostáva v centre pozornosti dodnes.
Minské dohody boli vyrokované v hlavnom meste Bieloruska, ktoré susedí s oboma krajinami. Prvá dohoda, tzv. Minský protokol (Minsk I), bola podpísaná v septembri 2014, druhá – Minsk II – vo februári 2015. Druhá dohoda bola v podstate obnoveným pokusom o naplnenie tej prvej, pripomína NYT.
Obsahovali ustanovenia o prímerí, stiahnutí ťažkých zbraní, výmene väzňov či organizovaní miestnych volieb v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Boje však rýchlo narušili jej realizáciu.
Nedostatky rokovaní
Dohodu Minsk II podpísali zástupcovia Ruska, Ukrajiny a lídri dvoch odštiepeneckých regiónov. Lídri Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska, ktorí boli v čase podpísania dohody v Minsku, vydali vyhlásenia o jej podpore.
Nedostatky dohody sa prejavili čoskoro, najmä tým, že Rusko sa prezentovalo ako sprostredkovateľ a nie ako strana konfliktu, napísal americký denník.
Podľa NYT Kyjev a jeho spojenci zdôrazňovali nutnosť prímeria, zatiaľ čo Rusko sa snažilo presadiť decentralizáciu Ukrajiny a jej neutralitu. Moskva chcela federálny systém, ktorý by dvom regiónom zabezpečil autonómiu a právo veta v otázkach zahraničnej politiky a ďalších rozhodnutiach prijímaných v Kyjeve.
V praxi sa naplnilo len málo ustanovení – výnimkou bola výmena väzňov po zdĺhavých rokovaniach o ich zoznamoch. Každá strana obviňovala z neúspechu tú druhú. Vo februári 2022 ruský prezident Vladimir Putin spustil rozsiahlu inváziu na Ukrajinu s cieľom ovládnuť celú krajinu, uzatvára NYT.