Spojené štáty pozastavili rokovania s Kosovom kvôli krokom tamojšej dočasnej vlády
Spojené štáty pozastavili rokovania s kosovskou vládou o posilnení hospodárskych a diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami. Dnes o rozhodnutí informovalo veľvyslanectvo USA v Kosove, ktoré uviedlo, že niektoré kroky dočasnej vlády Kosova vyvolávajú napätie a nestabilitu v regióne, píše agentúra Reuters.
Veľvyslanectvo nespresnilo, ktoré kroky kosovskej vlády k rozhodnutiu viedli. Podľa Reuters už skôr Washington obvinil premiéra Kosova Albina Kurtiho z vyhrocovania situácie na severe krajiny. Agentúra AP pripomína, že v tejto časti Kosova žije až 50 tisíc ľudí hlásiacich sa k srbskej menšine.
Kosovská vláda v reakcii uviedla, že je odhodlaná napomáhať udržaniu mieru a stability v regióne. Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová podľa AP vyhlásila, že rozhodnutie USA ľutuje. Zdôraznila, že bude aj naďalej úzko spolupracovať s Washingtonom, aby demonštrovala svoj odlišný postoj od Kurtiho vlády.
Kosovo stále nemá funkčný parlament, a to sedem mesiacov po februárových voľbách. Podľa AP vládnuca ľavicová strana Sebaurčenie vedená premiérom Kurtim odmieta akceptovať, aby podpredsedom nového parlamentu bol člen strany Srbská kandidátka (Srpska lista).
Kurti uviedol, že odmieta kandidáta strany kvôli úzkym väzbám Srbskej kandidátky na Belehrad a srbského prezidenta Aleksandara Vučiča. Kurti stranu ďalej obviňuje z vytvárania nelegálnych vládnych štruktúr na severe Kosova, kde žije väčšina srbskej menšiny v krajine.
Kosovská ústava požaduje, aby dvaja podpredsedovia parlamentu pochádzali z etnických menšín, z toho jeden musí patriť k tej srbskej, informovala AP.
Ďalej majú etnické menšiny v kosovskom parlamente garantovaných celkovo 20 mandátov, pričom polovica z nich pripadá srbskej menšine. Deväť z desiatich kresiel vyhradených etnickým Srbom získala práve Srbská kandidátka.
Podľa Reuters sú Spojené štáty najväčším podporovateľom Kosova, a to politicky aj finančne. Rozhodnutie o pozastavení rokovaní predstavuje výrazné zhoršenie v bilaterálnych vzťahoch. Európska únia, ku ktorej sa chce Kosovo pripojiť, uvalila podľa Reuters na krajinu v roku 2023 sankcie za podnecovanie etnického napätia na severe krajiny.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, takmer desať rokov po tom, ako nálety NATO ukončili ozbrojený konflikt v regióne a prinútili k stiahnutiu srbských ozbrojených síl. Kosovo ako suverénny štát uznáva asi polovica štátov OSN vrátane Česka. Medzi krajiny, ktoré Kosovo neuznávajú, patrí Srbsko, Čína, Rusko alebo Španielsko.