Zakázať, či nezakázať? Nemci sú v otázke prístupu k AfD rozdelení presne napoly
V názoroch na možný zákaz strany Alternatíva pre Nemecko sú Nemci rozdelení presne napoly. Vyplýva to z prieskumu agentúry INSA, ktorý v utorok zverejnil bulvárny denník Bild.
Podľa neho by stranu, ktorú v máji označila civilná tajná služba za preukázateľne pravicovo extrémistickú, zakázalo 42 percent opýtaných, proti zákazu je tiež 42 percent. Strane medzitým ďalej rastú preferencie.
Rozdelení Nemci
Podľa prieskumu INSA sú tábory priaznivcov a odporcov zákazu AfD rovnako veľké, 11 percent ľudí potom nevie, na akú stranu sa prikloniť, a päť percent sa k otázke vyjadriť nechcelo.
O možnom zákaze AfD sa debatuje dlhodobo, diskusia posilnila po májovom náleze Spolkového úradu pre ochranu ústavy, ktorý označil stranu za preukázateľne pravicovo extrémistickú. AfD sa kvôli tomu obrátila na súd a BfV uviedol, že do jeho rozhodnutia nebude označenie používať.
Na rokovania o zákaze AfD v týchto dňoch opäť vyzýva strana Zelených. Spolupredsedníčka vládnych sociálnych demokratov Bärbel Basová uviedla, že by jej strana mala ponuku na rokovanie prijať. Druhá vládna formácia – konzervatívna únia CDU/CSU kancelára Friedricha Merza – sa k zákazu AfD stavia však dlhodobo skôr skepticky. Tvrdí, že by sa s AfD malo bojovať politickými prostriedkami.
Žiadosť o zákaz strany môže v Nemecku podať vláda, Spolkový snem alebo Spolková rada, ktorá zastupuje záujmy jednotlivých spolkových krajín. Rozhoduje o nej Spolkový ústavný súd, ktorý sa zaoberá tým, či strana vystupuje „agresívne bojovným“ spôsobom proti ústave.
Zákaz strany
V dejinách spolkovej republiky boli zakázané len dve strany, obe v 50. rokoch. V roku 1952 ústavný súd zakázal Socialistickú ríšsku stranu, ktorá sa sama považovala za nástupkyňu nacistickej strany NSDAP. V roku 1956 potom bola zakázaná Komunistická strana Nemecka.
V roku 2003 a 2017 zlyhali pokusy o zákaz neonacistickej Národnodemokratickej strany Nemecka. Vlani v januári ale NPD, ktorá medzitým zmenila názov na Die Heimat (Vlasť), prišla po rozhodnutí ústavného súdu o možnosť dostávať štátnu finančnú podporu. Strana však vzhľadom na slabé volebné výsledky už od roku 2021 žiadne peniaze od štátu ani nepoberala.
AfD medzitým ďalej rastú preferencie. V prieskume agentúry INSA, ktorý v utorok tiež zverejnil Bild, dosiahla strana zatiaľ najvyššiu podporu v prieskumoch tohto inštitútu. Teraz by získala 25,5 percenta, rovnako ako Merzova CDU/CSU.
SPD by skončila s odstupom tretia so 14,5 percenta hlasov. Veľkú pozornosť minulý týždeň vyvolal aj prieskum agentúry Infratest dimap, podľa ktorého by AfD vo voľbách v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko, ktoré sa uskutočnia za rok, mohla získať až 39 percent hlasov.