Chorvátsko obnovuje vojenskú službu, prví mladíci majú povolávacie rozkazy
Nový rok prináša mladým mužom v Chorvátsku starú výzvu v novom kabáte. V prvých dňoch roku 2026 dostalo približne 1200 z nich listy, v ktorých sú informovaní, že boli povolaní na výkon vojenskej služby. Krajina ju vlani obnovila po 17 rokoch, informovala dnes stanica Deutsche Welle.
Chorvátsko zrušilo povinnú vojenskú službu v roku 2008, teda rok pred vstupom krajiny do Severoatlantickej aliancie. Vtedy bola myšlienka taká, že sa ozbrojené sily profesionalizujú a systém povinnej vojenskej služby bude opustený.
Teraz, najmä vzhľadom na to, že Chorvátsko od Rusko napadnutej Ukrajiny fyzicky delí iba Maďarsko, sa perspektíva ozbrojeného konfliktu javí nepríjemne blízko. V roku 2022 sa v Záhrebe zrútil dron, pravdepodobne ukrajinský. Nespôsobil väčšie škody, incident však podnietil vážne debaty.
Trend
Vedomá si skutočnosti, že armáda číta iba 15-tisíc aktívnych vojakov, navrhla chorvátska vláda pred parlamentnými voľbami v roku 2024 znovuzavedenie povinnej vojenskej služby pre mladých mužov po ukončení strednej školy. Minister obrany Ivan Anušić k tomu vtedy uviedol, že mladým mužom by to pomohlo zmeniť "zlé návyky" a pripraviť sa na "akúkoľvek veľkú hrozbu".
Prieskumy verejnej mienky ukázali na širokú podporu tejto myšlienky - sedem z desiatich občanov Chorvátska ju podporuje. Po voľbách začalo Anušičovo vládne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) túto politiku uvádzať do praxe. Potrebné zákony prešli parlamentom vlani v októbri bez väčších ťažkostí, 84 poslancov hlasovalo za a iba 11 proti.
Ministerstvo obrany čoskoro oslovilo prvú skupinu brankárov. Všetko prebehlo bez väčších protestov - na rozdiel od Nemecka, kde mladí ľudia proti zavedeniu brannej povinnosti protestovali.
"Nevidím žiadne výzvy spojené s odvodmi," hovorí Gordan Akrap, prorektor chorvátskej Univerzity obrany a bezpečnosti Franja Tudjmana. "Bude viac ľudí, ktorí budú chcieť byť súčasťou tohto projektu, ako koľko ich v tejto chvíli môžeme prijať, pretože počet je obmedzený," dodáva.
"Niektoré populistické skupiny z krajnej ľavice hovoria, že by sme mali investovať do materských škôl a podobne, ale faktom je, že niekto musí tieto škôlky, náš európsky spôsob života a demokraciu chrániť, a to možno v konečnom dôsledku zabezpečiť iba armádou," uviedol.
Opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby v Chorvátsku je súčasťou širšieho trendu v krajinách, ktoré vzišli z bývalej Juhoslávie. Niekoľko ďalších zvažuje návrat určitej formy brannej povinnosti.
Za socializmu museli mladí muži slúžiť v Juhoslovanskej ľudovej armáde jeden rok, čo dalo vzniknúť značnej bojovej sile. Bezprostredne pred začiatkom krvavého rozpadu krajiny v 90. rokoch tvorili branci dve tretiny pozemných síl, spolu s ďalším miliónom záložníkov.
Nezávislé štáty vzniknuté rozpadom Juhoslávie postupne povinnú vojenskú službu zrušili. Slovinsko bolo v roku 2003 prvé, v Srbsku dokončili poslední branci vojenskú službu v roku 2010.
S prísľubom - a v prípade Slovinska a Chorvátska aj uskutočnením - vstupu do Európskej únie sa zdalo, že nie je potrebná veľká armáda, ktorá by vykonávala aj niekoľkomesačný vojenský výcvik mladých ľudí.
Neschopnosť brániť sa
Nálada sa však začala meniť už pred rozsiahlou ruskou inváziou na Ukrajinu. Strany, ktoré v roku 2020 vytvorili novú národnokonzervatívnu vládu v Slovinsku, zahrnuli znovuzavedenie vojenskej služby do svojej koaličnej zmluvy. Vtedajší premiér Janez Janša na seba v roku 1991 výrazne upozornil počas desaťdňovej vojny za nezávislosť Slovinska v pozícii ministra obrany.
Podľa Janšu ozbrojené sily krajiny s iba 7000 príslušníkmi už nie sú schopné brániť štát pred útokom. Sťažoval sa tiež, že mladí ľudia nevedia narábať so zbraňami. Súčasná stredoľavicová vláda túto myšlienku neprijala, ale v marci čakajú krajinu parlamentné voľby a Janšova Slovinská demokratická strana (SDS) vedie v prieskumoch.
V Srbsku vláda už niekoľko rokov hovorí o možnosti opätovného zavedenia odvodov. Uplynulo už niekoľko termínov bez toho, aby boli brankári povolaní, čo by sa ale tento rok mohlo zmeniť. Minister obrany Bratislava Gašić tvrdí, že príslušný legislatívny návrh bude čoskoro predložený parlamentu.
S tým, ako krajiny regiónu zvyšujú vojenské výdavky a snažia sa navýšiť počty vojakov, sa vnucuje stará otázka, či by sa mal zvyšok Európy obávať Balkánu.
Toby Vogel z berlínskeho think-tanku Rada pre demokratizačnú politiku sa domnieva, že potenciál skutočného konfliktu zostáva nízky. "Vojenský aspekt toho všetkého sa týka predovšetkým pripravenosti - nie konkrétneho plánovania, a už vôbec nie ofenzívneho plánovania," hovorí. "Srbsko sa nechystá zaútočiť na Chorvátsko a Chorvátsko sa nechystá zaútočiť na Srbsko," dodáva.
"V situácii, keď je celkové prostredie poznačené nestabilitou a nepredvídateľnosťou, si myslím, že vlády konajú pomerne rozumne, keď prijímajú určité preventívne opatrenia a vytvárajú základy pre posilnenie strategického prístupu k medzinárodným vzťahom. Je to však návrat k starým časom, "uvádza.
Noví chorvátski branci čoskoro zistia, do akej miery sa ich skúsenosť bude podobať príbehom, ktoré počuli od svojich otcov a dedov. Niektorí môžu pocítiť aj úľavu, keď sa dozvedia, že ich vojenská služba je kratšia - potrvá iba dva mesiace.