Takmer každá tretia žena v EÚ je obeťou násilia, väčšina prípadov sa nenahlási
Takmer každá tretia žena v Európskej únii bola počas svojho života vystavená nejakej forme násilia. Vyplýva to z rozhovorov v rámci prieskumu realizovaného Agentúrou EÚ pre základné práva (FRA), informovala v utorok agentúra AFP.
FRA varovala, že rodovo podmienené násilie je rozšírené, prehliadané a čoraz častejšie sa odohráva v online priestore. Ženy z rôznych dôvodov a obáv násilie vo väčšine prípadov pritom ani nenahlásia.
Na prieskume sa medzi septembrom 2020 a marcom 2024 zúčastnilo viac než 114-tisíc žien vo veku 18 až 74 rokov naprieč EÚ. FRA ho realizovala spolu hlavným štatistickým úradom EÚ (Eurostat) a Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE) so sídlom v Litve.
Približne 30,7 percenta žien naprieč Európou uviedlo, že od svojich 15 rokov zažilo fyzické alebo sexuálne násilie, prípadne aj oboje. Takmer každú desiatu fyzicky napadol jej partner a 17,2 percenta opýtaných sa stalo obeťou sexuálneho zneužívania vrátane znásilnenia a iných sexuálnych útokov.
Zneužívanie podľa zistení ďalej umocňujú digitálne technológie; 8,5 percenta respondentiek zažilo kyberšikanu, zatiaľ čo 10,2 percenta opýtaných uviedli, že ich intímny partner monitoroval alebo sledoval ich polohu.
Prieskum takisto ukázal, že väčšina prípadov násilia nebýva oznámená a často je prehliadaná inštitúciami, ktorých úlohou je ho riešiť a predchádzať mu.
Fyzické alebo sexuálne zneužívanie zo strany svojich partnerov nahlásilo úradom iba 6,1 percenta žien. V prípade útoku niekoho iného je to 11,3 percenta.
Ako dôvody nenahlásenia uvádzali hanbu, strach, pocit viny, ba dokonca nedôveru voči polícii. „Keď je zneužívanie normalizované, skryté alebo ignorované, odráža to systémové zlyhania pri dodržiavaní práv,“ uviedla riaditeľka FRA Sirpa Rautiová, ktorá vyzvala na lepšiu ochranu žien.
Krajiny v EÚ majú podľa nej v tejto oblasti jasné povinnosti. Európska únia v roku 2011 prijala Istanbulský dohovor o predchádzaní násilia na ženách a domácemu násilia. Ratifikovať ho odmietlo päť členských štátov - Bulharsko, Česko, Litva, Maďarsko a Slovensko, pripomenula AFP.