Na svete je takmer 10-tisíc použiteľných jadrových zbraní, uvádzajú experti
Jadrové mocnosti majú k dispozícii takmer 10-tisíc jadrových zbraní pripravených na nasadenie. Vyplýva to podľa agentúr z údajov Medzinárodnej kampane za zrušenie jadrových zbraní (ICAN), nórskej mimovládnej organizácie Norwegian People ‘s Aid (NPA) a Federácie amerických vedcov (FAS).
Podľa nich zodpovedá explozívna sila týchto zbraní 135 000-násobku bomby, ktorá bola na konci druhej svetovej vojny zvrhnutá na japonské mesto Hirošima.
Zo správy potom podľa agentúry AFP vyplýva, že Rusko, Spojené štáty, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Čína, India, Pakistan, Izrael a Severná Kórea vlastnili na začiatku tohto roka spolu 12 187 jadrových hlavíc.
Na začiatku tohto roka vlastnilo deväť hlavných jadrových mocností 12.187 jadrových hlavíc, uvádza správa Nuclear Weapons Ban Monitor, ktorú vypracovali organizácie NPA a FAS.
Počet použiteľných jadrových zbraní podľa nich v posledných rokoch stabilne rastie a v minulom roku dosiahol približne 9745, čo správa označuje za "znepokojivý vývoj" v čase eskalácie ozbrojených konfliktov. Medziročne sa počet disponibilných jadrových hlavíc zvýšil o 141.
"Pokračujúci každoročný nárast počtu nasadených hlavíc je znepokojivý vývoj, ktorý zvyšuje riziká rýchlej eskalácie, chybných výpočtov a náhodného použitia," varoval Hans Kristensen, prispievateľ do správy a riaditeľ Projektu jadrových informácií pri Federácii amerických vedcov.
Približne 40 percent je inštalovaných na balistických raketách v silách, na mobilných odpaľovacích platformách alebo ponorkách a na základniach bombardérov. Zvyšok je držaný v rezerve, uvádza organizácia.
Okrem už namontovaných hlavíc vlastní deväť jadrových mocností takmer 2500 ďalších, ktoré boli vyradené z prevádzky a musia byť demontované.
Čína, India, Severná Kórea, Pakistan a Rusko svoje arzenály rozširujú a Francúzsko a Spojené štáty majú podobné plány, píše organizácia. Medzi krajiny disponujúce jadrovými zbraňami sú počítané aj Spojené kráľovstvo a Izrael.
ICAN, ktorá v roku 2017 získala Nobelovu cenu za mier, bola hnacou silou Zmluvy o zákaze jadrových zbraní (TPNW) z roku 2021.
Do konca roku 2025 k tejto zmluve pristúpilo 99 krajín, ale mnohé jadrové mocnosti a ich spojenci, najmä z Európy, medzi nimi nie sú. "Európa predstavuje hlavnú prekážku ďalšieho pokroku v globálnom vykonávaní Zmluvy o zákaze jadrových zbraní," uzatvára správa.