Väčšina Slovákov sa pripravuje na zhoršenie finančnej situácie, najviac spomínajú ceny potravín
Viac ako polovica (53 percent) ľudí na Slovensku očakáva v tomto roku zhoršenie svojej finančnej situácie. Ďalších 35 percent si myslí, že budú na tom rovnako ako vlani a 11 percent čaká jej zlepšenie.
S vyššími životnými nákladmi ako v minulom roku počíta osem z desiatich opýtaných. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý na vzorke 1000 respondentov realizovala agentúra Ipsos pre spoločnosť Home Credit Slovakia.
Zhoršenie situácie
Podrobnejšie výsledky ukázali, že 16 percent opýtaných počíta tento rok s výrazným zhoršením finančnej situácie a ďalších 37 percent si myslí, že budú na tom o niečo horšie. Na druhej strane, deväť percent ľudí očakáva mierne lepšiu finančnú situáciu a dve percentá to vidia na jej výrazné zlepšenie.
„Najväčší optimisti smerom k začínajúcemu roku sú ľudia vo veku 27 až 35 rokov, ktorí vo zvýšenej miere očakávajú o niečo lepšiu situáciu. Približne rovnaké finančné očakávania majú medziročne častejšie respondenti vo veku 18 - 26 rokov. S o niečo horšou situáciou zase častejšie počítajú domácnosti s čistým mesačným príjmom od 800 do 1200 eur a ľudia zo Žilinského kraja. Výrazne horšiu situáciu potom vo vyššej miere očakávajú domácnosti s najnižšími mesačnými príjmami, taktiež ľudia s učňovským vzdelaním a vo veku 45 až 53 rokov,“ priblížil analytik Home Creditu Jaroslav Ondrušek.
Najviac opýtaných (32 percent) odhaduje, že mesačné výdavky ich domácnosti v roku 2026 porastú o 50 až 100 eur. Ďalších 31 percent počíta s navýšením o 100 až 200 eur, so sumou do 50 eur naviac oproti predošlému roku ráta 16 percent ľudí.
Mesačné náklady
Zvýšenie mesačných nákladov o 200 až 300 eur predpokladá 13 percent respondentov, nárast o 300 až 500 eur očakáva šesť percent Slovákov a traja zo sto to vidia až na vyše 500 eur.
Na výdavky domácností bude podľa prieskumu najviac vplývať rast cien potravín, čo predpokladá 85 percent opýtaných.
Nasleduje zvýšenie cien energií, ktoré spomenulo 74 percent respondentov a na treťom mieste, s deklarovanými 71 percent, je rast cien vo všeobecnosti. V prípade ďalších faktorov nasledujú vyššie dane, drahšie cestovanie či zdravotná starostlivosť.
„Zvýšenie cien potravín najviac spomínali respondenti s čistým osobným mesačným príjmom od 600 do 1000 eur a z Nitrianskeho kraja. Zvýšenia cien energií sa zase najčastejšie obávajú ľudia vo veku 54 až 65 rokov, z Trnavského kraja či ľudia z dvojčlenných domácností. Vyššie dane častejšie riešia respondenti s vysokoškolským vzdelaním, vo veku 36 - 44 rokov, s čistým mesačným príjmom domácnosti nad 2000 eur a obyvatelia Bratislavy,“ doplnil Ondrušek.