Desy a besy otca Rýchlych šípov. Foglara zrejme fascinoval okultizmus, v Stínadlách nedopadne dobre skoro nič

V novej knihe Za oponou Stínadel uverejňujete fragmenty pripravovaného štvrtého románu o Rýchlych šípoch. Ako ďaleko ho Jaroslav Foglar dotiahol?

V jeho byte, ktorý bol dlho kvôli súdnym sporom zapečatený, sme pred niekoľkými rokmi našli asi jeden a pol kapitoly a niekoľko stránok poznámok, čo by v tej knihe malo byť. Začal s ňou v osemdesiatych rokoch, keď ešte nemohol vyjsť tretí román zo Stínadiel Tajemství Velkého Vonta, napísaný o dekádu skôr, a občas sa k príprave štvrtej knihy vracal až do polovice 90. rokov, keď už bol často v nemocnici.

O čom mala byť?

Hlavne o živote Jana Tleskača, vynálezcu lietajúceho bicykla, ktorého denník Rýchle šípy našli v Záhade hlavolamu. A druhá téma mala byť pripravované búranie Stínadiel, starej a tajomnej štvrte. Už v druhom stínadielskom románe Stínadla se bouří, ktorý vyšiel krátko po vojne, poznať odraz doby, keď staré veci mali ísť preč a bolo treba budovať nové. Vo štvrtom diele to chcel asi nejako rozvinúť a uvažoval nad názvami ako Stínadla se budou bourat? alebo Zápas o Stínadla. Zdravie mu však už neumožňovalo pokračovať. Je zaujímavé, že o tom asi s nikým nehovoril, takže netušíme, čo tam malo byť.

Pýtam sa preto, že aj v jeho poznámkach sa objavujú veľmi temné scény a nápady. Rýchle šípy napríklad čoskoro po pohrebe vykopú hrob Tleskačovho vraha Mažňáka, aby z rakvy ulúpili akúsi schránku, či strávia noc v umrlčej komore.

Znie to desivo, ale na druhej strane sa tie nápady nakoniec v knihe nemuseli objaviť. V každom prípade to nebolo nič nové, stačí sa pozrieť, s čím sa stretávajú tak Rýchle šípy, ako aj ich protivníci z Bratstva mačacej packy. Objavujú hroby, pohrebné vozy, stoky, pivnice, povaly s hroznými nálezmi, mačkám sa odrezávajú labky, mučia sa psy, občas niekto umrie.