Rubio nariadil vypracovať plán, koľko by stála kúpa Grónska. Podľa zdrojov ide o stovky miliárd dolárov
Kúpa Grónska by mohla Spojené štáty v prípade dosiahnutia cieľa prezidenta Donalda Trumpa stáť až do 700 miliárd dolárov. Pre televíziu NBC News to uviedli tri anonymné zdroje oboznámené s odhadovanými nákladmi.
Vypracovať odhady nákladov pre plán odkúpiť poloautonómne Grónsko od Dánskeho kráľovstva nariadil podľa NBC News minister zahraničných vecí Marco Rubio, pretože je to pre Trumpa „vysoká priorita“. Pracovali na ňom údajne akademici a bývalí americkí predstavitelia.
Trump v stredu zopakoval, že USA potrebujú Grónsko pre svoju národnú bezpečnosť a tiež pre systém protivzdušnej obrany Zlatá kupola. Americký prezident vyjadril presvedčenie, že NATO by bolo oveľa silnejšie a efektívnejšie, keby Grónsko patrilo Spojeným štátom.
Grónsko trvá na tom, že nie je na predaj. Premiér Jens-Frederik Nielsen v utorok vyhlásil, že ostrov uprednostňuje zotrvanie pod správou Dánska, ktoré je členským štátom NATO, než by sa mal stať súčasťou USA. Dánska premiérka Mette Frederiksenová označila tlak Washingtonu za neprijateľný a upozornila, že najťažšia fáza sa ešte neskončila.
Rubio a americký viceprezident J.D. Vance majú v stredu v Bielom dome rokovať so šéfom dánskej diplomacie Larsom Lökkem Rasmussenom o Grónsku. Na stretnutí sa zúčastní aj grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová. Trump v nedeľu avizoval, že by s nimi „rád uzavrel dohodu“.
Spojené štáty môžu už v súčasnosti podľa medzivládnej dohody s Grónskom zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť na ostrove. Ďalšou možnosťou je uzavretie dohody o voľnom pridružení. To by zahŕňalo finančnú pomoc USA výmenou za väčšiu vojenskú prítomnosť, uvádza NBC News. Takúto dohodu majú USA s tichomorskými štátmi Mikronézia, Marshallove ostrovy a Palau.
Grónsko s približne 57-tisíc obyvateľmi má veľké nerastné bohatstvo a strategickú polohu. Nemá vlastnú armádu a jeho obranu aj zahraničnú politiku zabezpečuje americký spojenec - Dánsko. Na severozápade ostrova majú Spojené štáty leteckú základňu Pituffik ešte z obdobia studenej vojny. Prevádzkovať im ju umožňuje dohoda z roku 1951, na základe ktorej majú dovolený aj prieskum nerastných zdrojov.