Pochybujem, že sa KDH podarí spojiť konzervatívne sily. Ešte je na to príliš skoro, konštatuje Hrabko
Zámer predsedu KDH Milana Majerského pokúsiť sa v nadchádzajúcich parlamentných voľbách spojiť na kandidátnej listine tohto hnutia konzervatívne sily môže byť správny, ale zrejme nie je realistický. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Spájanie síl podľa neho znižuje riziko trieštenia a prípadného prepadu hlasov strán, ktoré neprekročia zákonný päťpercentný prah pre vstup do parlamentu. „Zámer pána Majerského je pekný, ale medzi chcieť a môcť je diametrálny rozdiel,“ konštatoval Hrabko.
Predseda KDH v rozhovore pre TASR konštatoval, že viacerí ľudia by chceli vidieť konzervatívcov na jednej kandidátnej listine, aby sa im ľahšie rozhodovalo. „Nie je nám to ľahostajné. Priznávam, že pre nás by bolo úplne najjednoduchšie, keby boli konzervatívci pod jednou strechou,“ povedal Majerský.
Podľa Hrabka je v polovici volebného obdobia ešte príliš skoro na stavanie predvolebných stratégií. Pozície jednotlivých strán sa môžu v druhej časti výrazne zmeniť a otázkou podľa neho je aj to, či nepríde k zmenám volebnej legislatívy. „Nepoznáme teraz podmienky a myslím si, že by nebolo zodpovedné nad tým špekulovať,“ povedal.
Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka kritizoval stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov 10. januára slovami, že by od neho očakával predstavenie plánu na vyvedenie Slovákov z „marazmu“, ale aj to, ako chce SR postupovať na medzinárodnej úrovni. Prezident Peter Pellegrini, predseda Národnej rady Richard Raši a premiér Robert Fico však podľa Šimečku ukázali, že im „ide len o seba“ a nie o to, ako vyviesť Slovensko z krízy.
„Niečo povedal, čo povedať chcel a povedal to zle,“ reaguje Hrabko. „Ak by pán Šimečka nemal z toho stretnutia také veľké a až nezmyselné očakávania, nebol by sklamaný,“ dodal Hrabko.
Novoročné stretnutie najvyšších ústavných činiteľov vníma Hrabko ako viac-menej slávnostné, od ktorého sa očakáva vyjadrenie deklaratórnej jednoty. Prezident, predseda NR SR a premiér po stretnutí skutočne deklarovali zhodu na zásadných témach zahraničnej, aj domácej politiky. „Možno na tom stretnutí preberali aj praktické veci, ale o tom nehovorili,“ konštatoval Hrabko.
Slovensko a Česká republika sa vrátia k formátu spoločných rokovaní vlád. Na pokračovaní sa dohodli premiér Robert Fico a predseda vlády Andrej Babiš na rokovaní vo štvrtok 8. januára v Bratislave. Hrabko reagoval, že tento politický krok sa očakával. Spoločné rokovania vlád majú podľa neho symbolický význam, ale jednotlivé agendy po nich potom rozpracovávajú konkrétne rezorty oboch krajín.
Výrazné praktické výsledky Hrabko neočakáva ani od rokovania premiérov Slavkovského formátu, teda Slovenska, Rakúska a Česka, ktoré avizoval premiér Fico. „Je vždy dobré, keď sa politici stretávajú, konzultujú, rokujú a vymieňajú si vlastné skúsenosti alebo politiky, čo chcú v budúcnosti robiť, aby sa to nejakým spôsobom dalo zladiť, ak je to možné,“ konštatoval Hrabko.