Cieľom musí byť, aby Ukrajina nestrácala ďalšie územie. Kyjev chce to, čo Česko v 90. rokoch, tvrdí Pavel
Cieľom západných krajín na Ukrajine musí byť to, aby krajina už nestrácala ďalšie územie a Rusko pochopilo, že na bojisku nevyhrá. Dohodnuté mierové riešenie potom musí byť čo najspravodlivejšie pre napadnutú Ukrajinu. V dnešnej relácii televízie Nova O päť minút dvanásť to povedal český prezident Petr Pavel.
Upozornil tiež, že debaty o možnej prítomnosti českých vojakov na Ukrajine po skončení bojov teraz považuje za hypotetické a na rozhodnutie je príliš skoro.
Obrana suverenity
"Je pravda, že Rusko, vzhľadom na mnohonásobne väčšie ľudské zdroje, má zatiaľ prevahu a pomaly, ale za cenu obrovských strát, postupuje," povedal Pavel. Zároveň zdôraznil, že Ukrajina za štyri roky trvania konfliktu nestratila nič zo svojho odhodlania brániť svoju suverenitu.
Pavel tiež uviedol, že pri januárovej návšteve Ukrajiny nedal žiadny prísľub ohľadom poskytnutia českých lietadiel L-159.
Poznamenal však, že by podľa informácií od náčelníka generálneho štábu českej armády Karla Řehku predaj štyroch lietadiel významne nenarušil obranyschopnosť Česka. Vláda predaj lietadiel odmieta, podľa vyjadrenia ministra obrany Jaromíra Zůnu ich armáda potrebuje.
"Ukrajina akýkoľvek prostriedok (protivzdušnej obrany), nech to sú riadené strely, drony proti dronom, prípadne L-159, ktoré zamýšľali použiť proti väčším dronom, naozaj nevyhnutne potrebuje. Postoj, ktorý by som vyjadril ‘nemáme, nepredáme, sami máme málo‘, je za takejto situácie neférový," povedal Pavel.
Český prezident ocenil, že sa zblížili postoje Ukrajiny, Európy a Spojených štátov ohľadom urovnania konfliktu. Teraz je podľa neho na rade Rusko, ktoré však zatiaľ nejaví ochotu ku kompromisu.
Dosiahnutie kompromisu
"Je potrebné, aby Rusko pochopilo, že na bojisku nie je možné dosiahnuť ciele, ktoré si Kremeľ stanovil. Aby zasadli k rokovaciemu stolu, aby boli ochotní uzavrieť rokovanie, ktoré bude nejakým kompromisom a na ktorého cieli budú bezpečnostné garancie pre obe strany, aby sa ani jedna necítila natoľko ohrozená, že by v krátkom čase došlo k obnoveniu konfliktu," povedal prezident. Zdôraznil, že výsledná dohoda nesmie odmeniť agresora a potrestať obeť.
Ukrajina podľa Pavla nechce nič viac, ako chcelo Česko v 90. rokoch, teda byť suverénnou krajinou a slobodne rozhodnúť o svojej budúcnosti.
"Pre nás by sme to považovali za úplne žiaduce a prirodzené, pre Ukrajinu mnohí hovoria, že by na to nárok mať nemala, pretože je bližšie Rusku. Myslím, že tak sa na to pozerať nemôžeme. Mali by sme vždy chrániť princíp, ktorý chráni aj nás," povedal prezident.
Pavel zatiaľ nechcel detailne hovoriť o možnom českom zapojení do misie, ktorá by po konci konfliktu kontrolovala dodržiavanie mieru. Diskusia je podľa neho zatiaľ hypotetická.
"Keď bude konkrétny obrázok, ako tá prítomnosť bude vyzerať, ktoré štáty sa budú zúčastňovať a s akým mandátom, potom až by sa malo rozhodnúť, či sa toho bude Česká republika zúčastňovať," povedal.