Saková obhajuje energopomoc. Neporiadok v dátach ovplyvnil vyplatenie, tvrdí ministerka
Nekonzistentné dáta o obyvateľoch v štátnych databázach mohli ovplyvniť vyplatenie energopomoci pre asi percento až 1,5 percenta domácností a nie pre 10 percent, ako tvrdia niektoré médiá. Uviedla to v nedeľu v diskusnej relácii Politika 24 televízie Joj 24 ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD).
„Nekonzistentné dáta ovplyvnili vyplatenie alebo priznanie energopomoci percento až 1,5 percenta domácností. To jedno percento alebo 1,5 percneto domácností, ktoré si myslia, že majú nárok na energopomoc, a ktorému energopomoc nebola priznaná, má možnosť navštíviť klientske pracovisko alebo zavolať na call centrum. Môžu podať námietku. Ak sa zistí, že údaje mali nekonzistentné cudzím zavinením, my energopomoc vieme poslať spätne,“ priblížila Saková.
Viní aj opozíciu
„Ak sa však zistí, že niekto, kto sa sťažuje, má na svojom trojizbovom byte 16 trvalých pobytov, pretože v ňom mal nájomníkov a neodhlásil ich z trvalého pobytu, tak, žiaľ, áno, všetky príjmy jednotlivých nájomníkov boli zarátané do danej energetickej domácnosti,“ vysvetlila ministerka príklad nevyplatenia energetickej pomoci.
Mieru nesúladu v databázach zvýšila podľa nej aj terajšia opozícia, ktorá, keď bola vo vláde, tak dovolila, aby energopomoc využívali aj podnikatelia.
„Prečo dovolili v rokoch 2022 a 2023 pri odbere plynu a elektrickej energie 55-tisíc podnikateľom prehlásiť sa na tarify domácností? Tak si títo podnikatelia financovali napríklad svoje penzióny, prevádzky alebo iné nejaké podnikateľské činnosti,“ upozornila Saková.
Dohoda s USA
V súvislosti so svojou cestou do amerického Washingtonu s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) minulý týždeň pripomenula, že Slovensko podpísalo s USA medzivládnu dohodu, na základe ktorej bude podľa nej pracovať tzv. riadiaci výbor a rôzne pracovné skupiny.
„Chceme začať s analýzou, ktorá nám po pár mesiacoch dá výsledok, či licenčne, finančne a technologicky sme schopní túto záležitosť (nový jadrový zdroj, pozn. red.) ako Slovenská republika ustáť. Po analýze, keď budú zvážené všetky technologické aspekty, sa pustíme do výberu dodávateľa,“ priblížila ministerka hospodárstva.
Spresnila, že na svete je asi päť štátov, ktorých firmy by mohli stavať jadrový blok na Slovenksu. „Máme Ruskú federáciu, ktorá z geopolitického hľadiska neprichádza do úvahy. Južná Kórea podlieha licenčným dohodám s americkou spoločnosťou Westinghouse. Potom nám zostáva samotný Westinghouse a Francúzsko,“ povedala.
„Momentálne technológia, ktorú majú Francúzi, s robustným výkonom reaktorov na úrovni 1700 megawattov (MW) je konštrukčne excelentná. Podľa analýz, ktoré spravili jadroví odborníci, my však nepotrebujeme takýto veľký výkon reaktora. Do našej existujúcej energetickej sústavy preferujeme výkon reaktora, ktorý má 1000, resp. 1200 MW. Smeruje to teda k americkej technológii,“ doplnila.
Ubezpečila, že vláda bude pri výstavbe reaktora určite dodržiavať všetky pravidlá slovenskej a európskej legislatívy.
„Chceme využiť aj skúsenosti z Poľska a Bulharska, ktoré pri dodržaní európskej legislatívy dostali povolenie od Európskej komisie, aby zmluvy na časť výstavby nového jadrového zdroja mohli priamo podpísať s firmou Westinghouse a zvyšok výstavby jadrovej elektrárne ‚tendrovali‘. Taký istý proces čaká aj nás,“ dodala ministerka hospodárstva.