Irán udelil milosť vyše 2000 odsúdeným, na protestujúcich sa nevzťahuje
Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v utorok udelil milosť alebo zmiernil tresty viac ako 2000 odsúdeným osobám. Opatrenie sa však netýka ľudí zapojených do nedávnych protivládnych protestov, informovali justičné orgány, píše agentúra AFP.
Chameneí podľa webu Mízán vyhovel žiadosti vedenia iránskej justície a rozhodol o udelení milosti, zmiernení alebo skrátení trestov celkovo 2108 odsúdencom. V zozname osôb, ktorých sa to týka, však nie sú mená „obžalovaných a odsúdených v súvislosti s nedávnymi nepokojmi“, uviedol námestník šéfa iránskej justície Alí Mozafarí.
Toto rozhodnutie prichádza pred výročím islamskej revolúcie, ktoré Chameneí už tradične využíva ako jednu z príležitostí na udelenie milosti.
Protesty proti rastúcim životným nákladom vypukli v Iráne koncom decembra 2025 a postupne prerástli do celoštátnych protivládnych demonštrácií, ktoré vyvrcholili 8. a 9. januára. Teherán priznal, že počas nepokojov prišlo o život viac než 3000 ľudí vrátane príslušníkov bezpečnostných síl. Zodpovednosť za násilie Teherán pripísal „teroristom“.
Iránske úrady tvrdia, že protesty sa začali ako pokojné zhromaždenia, no neskôr sa zmenili na nepokoje podnecované zo zahraničia a sprevádzané zabíjaním a vandalizmom.
V porovnaní s bilanciou zverejnenou iránskymi úradmi medzinárodné organizácie uvádzajú výrazne vyššie počty obetí: americká organizácia Human Rights Activists News Agency (HRANA) hovorí o 6964 potvrdených úmrtiach, pričom väčšinu obetí tvorili demonštranti.
Výročie revolúcie z roku 1979 si Irán každoročne pripomína začiatkom februára sériou štátnych osláv, sprievodov a politických podujatí známych ako „desaťdnie úsvitu“. S týmto obdobím je dlhodobo spojená aj prax, keď najvyšší duchovný vodca udeľuje amnestie alebo zmierňuje tresty tisícom väzňov, čo iránske úrady prezentujú ako gesto jednoty a milosrdenstva štátu.
Tieto milosti sa však spravidla nevzťahujú na osoby odsúdené za politické protesty, násilné nepokoje alebo činy označované úradmi za ohrozenie štátnej bezpečnosti, čo je následne častým predmetom kritiky zo strany domácich aktivistov aj medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv.
Islamská revolúcia v Iráne vyvrcholila 11. februára 1979, keď padol režim šacha Mohammada Rezá Pahlavího a k moci sa dostal duchovný vodca Rúholláh Chomejní. Revolúcia viedla k vzniku Iránskej islamskej republiky.