Rusko sa vyhýba konfrontácii v Arktíde. Udržiava stratégiu nízkeho napätia, tvrdí šéf nórskej rozviedky

Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu a je obviňované z pokusov destabilizovať Európu a Baltské more, má v Arktíde opatrnejší prístup, uviedol v sobotu šéf nórskej rozviedky pre AFP.

„Aby dosiahli svoje ciele, musia v severnej oblasti udržiavať stratégiu nízkeho napätia, takže ich v regióne vidíme konať profesionálne a zodpovedne,“ povedal Nils Andreas Stensönes na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Mnohé západné krajiny obviňujú Rusko z destabilizačných operácií a hybridnej vojny, najmä v Baltskom mori, napríklad útokmi na podvodnú infraštruktúru.

Šéf vojenskej spravodajskej služby povedal, že „ruský záujem o Arktídu je založený predovšetkým na troch bodoch: musia rozvíjať obchodné trasy na severe, budovať energetickú infraštruktúru a postarať sa o bezpečnosť svojich jadrových síl.“

Pokiaľ ide o ponorky, čo je jedna zo silných stránok ruskej flotily, „celkový počet ponoriek mierne klesá, ale sú efektívnejšie, modernejšie, nenápadnejšie a ťažko sledovateľné.“

Americký prezident Donald Trump nedávno odôvodnil svoj zámer mať väčšiu kontrolu nad Grónskom tým, že Európania nechránia Arktídu pred ruskými a čínskymi aktivitami. Stensönes však uviedol, že čínske námorníctvo v Arktíde nie je aktívne. „Číňania sú v Arktíde aktívni len vo vesmíre a kyberpriestore, žiadnu inú vojenskú aktivitu sme nevideli,“ povedal.

Namiesto toho „vidíme nárast počtu ich vedecko-výskumných lodí, prevažne vo východnej časti Arktídy. V roku 2023 mali v oblasti jednu takú loď, v roku 2024 tri a v roku 2025 päť.“ Šéf nórskej rozviedky pritom dodal, že „sledujeme to, lebo čínske výskumné lode majú vždy dvojité využitie – na vedecké účely, ale môžu byť tiež použité na vojenské ciele“.