Z jedného pohľadu tradícia, z druhého násilie: Juhovýchodná Ázia zlyháva v ochrane žien
Mrzačenie alebo rezanie ženských pohlavných orgánov (FGM/C) naďalej predstavuje hrozbu pre práva žien v juhovýchodnej Ázii a často sa ospravedlňuje náboženskými a kultúrnymi dôvodmi. Napriek dlhodobým fyzickým a psychickým následkom však vlády doteraz nespustili koordinované regionálne úsilie na riešenie tohto problému.
Z približne 4,1 milióna prípadov FGM/C na celom svete – čo zahŕňa rezanie tkaniva alebo priamo klitorisu – sa viac než jeden milión prípadov odohráva v Ázii.
Táto praktika bola zdokumentovaná v Indonézii, Malajzii, Thajsku, Singapure, na Filipínach a v Bruneji. Spoľahlivé údaje z juhovýchodnej Ázie sú obmedzené, no odhaduje sa, že Indonézia sa podieľa na približne 35 percentách všetkých celosvetovo zaznamenaných prípadoch.
FGM/C podkopáva reprodukčné a sexuálne zdravie žien. Výskumy ju spájajú so silným krvácaním, infekciami, chronickou bolesťou, menštruačnými a močovými problémami, ako aj s komplikáciami počas pôrodu.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikuje túto praktiku ako formu mrzačenia, ktorá porušuje ľudské práva. Napriek tomu krajiny regiónu zatiaľ úplne nezakázali všetky formy mrzačenia ženských pohlavných orgánov.
Tradície versus práva
Vlády v juhovýchodnej Ázii často váhajú postaviť sa proti FGM/C alebo ju úplne zakázať, čiastočne preto, že niektoré náboženské autority ju naďalej ospravedlňujú.
Napríklad malajzijské Oddelenie islamského rozvoja považuje túto praktiku za povinnú pre moslimské dievčatá, zatiaľ čo Indonézska rada ulemov ju označuje za odporúčanú. Tieto postoje spomalili snahy o ochranu práv žien a dievčat.
Mnohí moslimskí učenci po celom svete však túto praktiku odsúdili pre jej škodlivé dôsledky. V Indonézii vyzval na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov aj Kongres ženských ulemov — sieť islamských učenkýň.
Okrem náboženskej debaty si riešenie FGM/C vyžaduje jasné dôkazy. Účasť Indonézie v spoločnom programe UNICEF–UNFPA napríklad ukazuje, ako môžu údaje pomôcť získať financovanie a formovať verejné politiky.
Indonézska vláda si v rámci Národného strednodobého rozvojového plánu stanovila cieľ znížiť výskyt tejto praktiky z približne 46 percent na 34 percent v období rokov 2024 až 2029.
Hoci ide o pozitívny prvý krok, juhovýchodná Ázia sa môže poučiť z afrických krajín, ktoré urobili z ukončenia FGM regionálnu prioritu prostredníctvom formálnych protokolov.
Krajiny juhovýchodnej Ázie potrebujú koordinovaný regionálny prístup k ukončeniu FGM/C spôsobom, ktorý rešpektuje ľudské práva a podporuje rodovú rovnosť. Tieto snahy by mali viesť tri kľúčové oblasti. Výslovné zákony a politiky, riešenie medikalizácie a cezhraničných praktík a zmenu presvedčení, ktoré škodia ženám.
Zákony a politiky
Maputský protokol Africkej únie ukazuje, aké dôležité je riešiť mrzačenie ženských pohlavných orgánov priamo v rámci ochrany detí a rodovej rovnosti.
Viaceré africké krajiny, vrátane Čadu, Pobrežia Slonoviny, Guiney a Somálska, zakotvili ochranu pred FGM priamo do svojich ústav. Približne polovica signatárov protokolu dnes disponuje národnými stratégiami na ukončenie tejto praktiky a 20 krajín ju kriminalizovalo prostredníctvom osobitných zákonov.
Aj napriek tomu si štáty môžu uplatniť výhrady na ochranu svojej suverenity, čo poukazuje na výzvy pri presadzovaní regionálnych dohôd.
Hoci ASEAN (Združenie národov juhovýchodnej Ázie) vytvoril Strategický rámec pre rodové zohľadňovanie, FGM/C zatiaľ nepatrí medzi jeho výslovné priority.
Dlhodobá tradícia nezasahovania do vnútorných záležitostí často bráni riešeniu citlivých kultúrnych či náboženských otázok naprieč hranicami. Je potrebná aktívna advokácia, aby sa tento problém jasne zahrnul do regionálnych agend ľudských práv.
Cezhraničné praktiky
Nedávna štúdia poukazuje na to, že sestry, pôrodné asistentky a lekári čoraz častejšie vykonávajú FGM/C v celej juhovýchodnej Ázii. Indonézia, Malajzia a Singapur hlásia jedny z najvyšších mier medikalizovaných zákrokov.
Medikalizácia môže vytvárať falošný dojem, že ide o bezpečnejšiu praktiku, no neexistujú žiadne vedecké dôkazy, že by znižovala škody.
V Indonézii je výskyt mierne vyšší v mestských než vidieckych oblastiach, čo naznačuje súvislosť s urbanizáciou.
Ako čoraz viac krajín pristupuje k zákazu FGM/C, môže rásť aj počet cezhraničných zákrokov. Východná Afrika slúži ako varovanie: táto praktika sa rozšírila v pohraničných oblastiach, čo viedlo Východoafrické spoločenstvo k príprave regionálneho zákona.
V krajinách ako Keňa, Tanzánia, Uganda, Etiópia a Somálsko je výskyt často vyšší v pohraničných regiónoch než celoštátne priemery.
Poučené skúsenosťami z východnej Afriky musia krajiny juhovýchodnej Ázie spolupracovať pri riešení problému cezhraničného FGM/C.
Zmena presvedčení, ktoré poškodzujú ženy
Jednotlivé zákony nestačia. Odpor voči presadzovaniu práv žien je stále rozšírený a FGM/C odráža hlbšiu rodovú nerovnosť tým, že posilňuje škodlivé normy o ženách a dievčatách.
Výskumy naznačujú, že zmena presvedčení musí byť spojená so širšími snahami o skutočnú zmenu správania.
Stratégia rodovej rovnosti Africkej únie zahŕňa celoafrickú kampaň na ukončenie FGM/C. Juhovýchodná Ázia potrebuje podobný regionálny prístup.
Namiesto normalizácie medikalizovaných zákrokov by krajiny mali investovať do podporných služieb pre obete a osoby v ohrození.
FGM/C nie je tradícia — je to násilie. Juhovýchodná Ázia má nástroje, aby konala, no konať treba okamžite. Koordinovaná regionálna stratégia, podporená silnou legislatívou, zodpovednosťou a podporou obetí, bude kľúčová pre ukončenie FGM/C a ochranu budúcich generácií žien.