Európske pravidlá sú pre Slovensko nedostatočné, potrebuje ambicióznejší prístup, hovorí analytik

Obmedzenie rastu čistých verejných výdavkov v rámci nových európskych fiškálnych pravidiel nie je pre Slovensko nastavené tak, aby viedlo k reálnemu ozdraveniu verejných financií.

Nezabezpečí ani dlh pod 60 percent, ani deficit pod tri percentá hrubého domáceho produktu.

Na ozdravenie verejných financií, ktoré zastaví neudržateľný nárast dlhu, potrebuje Slovensko vlastnú stratégiu, nakoľko takto nastavené pravidlá nie sú postačujúce.

Upozornil na to v aktuálnom blogu analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Michal Skopál.

Okolnosti sa zmenili

Pripomenul, že reformované európske pravidlá boli prijaté v roku 2024, v období po pandémii a vypuknutí ruskej agresie na Ukrajine, kedy boli verejné financie mnohých krajín pod zvýšeným tlakom.

Konečným cieľom zostáva udržateľne znížiť deficit pod tri percentá a dlh pod 60 percent hrubého domáceho produktu. Keďže však priame cielenie deficitov, ktoré vyplývalo z predošlých pravidiel, nebolo odolné voči neočakávaným krízam, reformované pravidlá zaviedli nový ukazovateľ maximálneho povoleného rastu čistých výdavkov.

„Na papieri ide o jasný rámec, minimálne v prípade Slovenska však bol nastavený veľmi voľne už hneď od začiatku,“ konštatoval analytik s tým, že nové pravidlá SR formálne plní aj s vysokými deficitmi a prudkým rastom dlhu.

Podľa aktuálnych odhadov rozpočtovej rady môže Slovensko splniť európske pravidlo rastu čistých výdavkov aj v prípade, že by deficit v roku 2027 dosiahol až šesť percent hrubého domáceho produktu.

Rada odhaduje, že bez dodatočných opatrení môže schodok v budúcom roku reálne predstavovať približne 5,3 percentám domáceho produktu.

„Inak povedané, európske fiškálne pravidlá od Slovenska nevyžadujú pokračovanie v konsolidácii v roku 2027, hoci deficit ostáva veľmi vysoký,“ zhodnotil Skopál.

Varoval, že pri takýchto vysokých deficitoch by sa rast verejného dlhu Slovenska nezastavil, naopak, v roku 2028 by presiahol hranicu 70 percent domáceho produktu a ďalej by rástol.

To je v priamom rozpore s hlavným cieľom európskych pravidiel stabilizovať dlh pod úrovňou 60 percent domáceho produktu, ako aj v rozpore s oficiálnym cieľom slovenskej vlády z jej programového vyhlásenia.

Prehodnotenie prístupu

„Je teda zrejmé, že ak chce vláda splniť vlastný cieľ stabilizácie dlhu, bude musieť ísť výrazne nad rámec voľne nastaveného minima, ktoré vyžaduje Brusel. To si vyžiada dodatočné konsolidačné opatrenia, lepšie nastavený národný fiškálny rámec a realistickejšie ekonomické predpoklady,“ zdôraznil analytik rozpočtovej rady.

Problém európskych pravidiel má podľa neho v prípade Slovenska tri hlavné dôvody, ktorých vplyvy sa kumulujú.

Ide o nerealistické úvodné očakávanie o raste príjmov verejnej správy, chýbajúcu korekciu pri nesplnených makroekonomických predpokladoch, ako aj dodatočné uvoľnenie pravidiel prostredníctvom únikovej klauzuly na obranné výdavky.

V praxi to podľa analytika znamená, že plnenie pravidla môže zostať v poriadku „na papieri“, aj keď sa fiškálna pozícia krajiny reálne nezlepšuje. Slovenská vláda by tak podľa neho mala prehodnotiť spôsob, akým sú európske fiškálne pravidlá uplatňované na národnej úrovni.

Cieľom je, aby reálne podporovali postupné ozdravovanie verejných financií Slovenska, neodkladali konsolidáciu na neskôr za cenu prudkých a nárazových zásahov a zároveň ponechávali primeranú flexibilitu na zvládanie negatívnych ekonomických a geopolitických šokov.

„Bez takéhoto prístupu hrozí, že európske fiškálne pravidlá zostanú len formálnym cvičením a stanú sa nesprávnym kompasom pre fiškálnu politiku. Prípadné ďalšie uvoľnenie aj tých cieľov, ktoré si vláda doteraz nastavila prísnejšie, by sa v krátkom čase premietlo do vyšších deficitov a rýchlejšieho rastu verejného dlhu,“ varoval Skopál.