Extrémy dopyt kvôli umelej inteligencii spôsobil nedostatok pamäťových čipov. Opakuje sa scenár z roku 2000?
Globálny trh s elektronikou čelí kríze v dôsledku nedostatku pamäťových čipov, ktorá je výsledkom rozsiahlych investícií do infraštruktúry pre umelú inteligenciu. To vedie k prudkému rastu cien pamäťových čipov, čo má vplyv na ceny počítačov, telefónov, ale tiež automobilov, vyplýva z analýzy agentúry Bloomberg.
Hlavnou príčinou je uprednostňovanie výroby moderných pamätí s vysokou priepustnosťou, ktoré sú nevyhnutné na prevádzku pokročilých modelov AI v dátových centrách. Dominantní výrobcovia ako Samsung, SK Hynix a Micron využívajú viac kapacity pre tieto ziskovejšie produkty na úkor štandardných pamätí používaných v mobilných telefónoch či laptopoch.
Obrovský dopyt
Jeden nový čip od spoločnosti Nvidia využívaný pre systémy AI vyžaduje rovnaké množstvo pamäte ako stovky výkonných osobných počítačov alebo tisícky telefónov, píše Bloomberg. Giganti ako Microsoft, Alphabet či Meta Platforms tento rok plánujú vynaložiť na infraštruktúru pre AI vyše 650 miliárd dolárov, čím prakticky vykupujú trh.
Spoločnosť Micron v tejto súvislosti začala vlani v decembri utlmovať svoju spotrebiteľskú značku Crucial, zdôvodnila to práve uprednostnením dopytu zo strany dátových centier pre AI. Podľa analýzy Bloombergu hrozí, že pri lacných telefónoch do konca tohto roka stúpne podiel nákladov na pamäť na celkovej cene komponentov z desiatich percent až na 30 percent.
Vplyvy pociťujú najväčší technologickí hráči aj bežní spotrebitelia naprieč sektormi. Šéf spoločnosti Apple Tim Cook varoval, že nedostatok čipov zníži marže iPhonov, zatiaľ čo šéf automobilky Tesla a ďalších podnikov Elon Musk v januári vyhlásil, že Tesla bude zrejme musieť postaviť vlastnú továreň na pamäte.
Dopady sú viditeľné aj v hernom priemysle. Spoločnosť Sony podľa interných informácií zvažuje odsunúť premiéru svojej budúcej konzoly PlayStation až na roky 2028 či 2029. Menší výrobcovia ako Falcon Northwest už boli nútení zvýšiť priemernú predajnú cenu svojich počítačov o 1500 dolárov asi na 8000 dolárov za jeden počítač na zákazku.
Citeľné zdražovanie
"Čo nás čaká do konca tohto desaťročia, je z hľadiska dopytu väčšie ako čokoľvek, čo sme zažili v minulosti, a po pravde to prevalcováva všetky ostatné zdroje dopytu," uviedol generálny riaditeľ firmy Lam Research Tim Archer. Firma je dodávateľom čipových zariadení.
Nedostatok čipov vyvoláva panické nákupy, najmä v automobilovom priemysle, ktorý sa stále spamätáva z výpadkov z čias pandémie covidu-19. Výrobcovia spotrebnej elektroniky, vrátane firiem Xiaomi, Samsung a Dell, už zákazníkov varovali, aby sa tento rok pripravili na citeľné zdražovanie.
"Práve teraz sa nachádzame uprostred búrky, ktorú musíme riešiť z hodiny na hodinu a deň po dni," uviedol šéf nórskej IT firmy Atea ASA Steinar Sonsteby.
Nová bublina?
Bezprecedentný nedostatok čipov má dopady aj na hospodárenie zavedených firiem, ako je Cisco Systems. Tá ich nedostatkom zdôvodnila aj zhoršenie výhľadu hospodárenia, čo viedlo k najväčšiemu jednodňovému prepadu jej akcií za takmer štyri roky.
Výdavky na investície do AI a súvisiacej infraštruktúry by sa tento rok podľa odhadu spoločnosti Gartner mohli vyšplhať na 2,5 bilióna dolárov, čo by bol oproti vlaňajšku nárast o 44 percent.
V poslednom čase sa objavujú varovania pred možnou investičnou bublinou spočívajúcou v nadhodnotení akcií naviazaných na AI. Britská centrálna banka vlani uviedla, že ocenenie akcií na amerických akciových trhoch sa v niektorých ukazovateľoch podobá oceneniam, ktoré bolo zaznamenané v blízkosti vrcholu takzvanej dot-com bubliny. Tá praskla v roku 2000.