Investičná gramotnosť Slovákov sa postupne zhoršuje, ukazuje prieskum
Vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršili tretí rok za sebou a je na najnižšej úrovni od začiatku jej merania.
Vyplýva to z aktuálneho Indexu investičnej gramotnosti spoločnosti Portu, ktorý z pôvodných 100 bodov, prezentovaných v roku 2022 klesol na súčasných 92,4 bodu. V porovnaní s vlaňajškom ide o prepad o 2,7 bodu.
Prieskum realizovala vo februári agentúra Ipsos online dotazníkom na vzorke 1535 respondentov na Slovensku a 1533 v Česku.
Priepastné rozdiely vo vzdelaní
Pokles zaznamenáva aj Česko, to je však na tom výrazne lepšie s výsledkom 104,7 bodu. V oboch krajinách robí investovanie väčší problém ženám, ktorým chýbajú predovšetkým praktické skúsenosti. Nižšie investičné znalosti boli namerané vo všetkých vekových kategóriách. Najlepšie sú na tom ľudia vo veku 54 až 65 rokov, najhoršie 18- až 26-roční.
„Problém im robia aj praktické príklady vychádzajúce z pomerne jednoduchých matematických princípov, ktoré sa vyučujú už na základnej škole. Tento vývoj naznačuje, že na Slovensku nedokáže školstvo mladých ľudí dostatočne pripraviť na prijímanie správnych finančných rozhodnutí,“ upozornil analytik Portu Marek Malina.
Na problémy vo vzdelávaní poukazuje aj fakt, že rozdiel medzi výsledkami ľudí s vysokoškolským (114,8 bodu) a základným vzdelaním (60,4 bodu) je priepastný - vyše 54 bodov.
„Je pochopiteľné, že ľudia s vysokoškolským vzdelaním dosahujú lepšie výsledky v investičnej gramotnosti než ľudia so základným vzdelávaním. Na druhej strane by malo byť ambíciou, aby už študenti na základných školách získali potrebné vedomosti a najmä zručnosti, ktoré by viedli k zvýšeniu investičnej gramotnosti a ich uplatneniu v bežnom živote,“ dodal dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Michal Mešťan.
Ďalšie faktory
Vedúca Katedry ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Anetta Čaplánová upozornila, že s vyšším vzdelaním súvisia aj ďalšie faktory, ako je napríklad príjem, profesia či prístup k informáciám. A tie môžu súvisieť aj praktickými skúsenosťami s investovaním.
„Všetky tieto faktory sa môžu podpisovať pod fakt, že výsledky ukazujú veľmi výraznú nerovnosť vo finančných znalostiach medzi jednotlivými vzdelanostnými skupinami. Tá je dokonca výraznejšia než rozdiely medzi krajinami či medzi mužmi a ženami,“ zdôraznila Čaplánová.
Čo nedokážu mladých ľudí naučiť školy, to neskôr musia sami doháňať v praxi. Tento fenomén je viditeľný aj pri porovnaní znalostí mužov a žien. Kým v prípade mužov sú investičné vedomosti na úrovni 105,4 bodu, u žien je to 80 bodov.
Problém môže byť aj v zdrojoch, z ktorých ľudia čerpajú informácie o investovaní. Muži častejšie využívajú online zdroje, napríklad tematické weby (35,2 percenta mužov oproti 20 percentám žien), podcasty využíva 14,9 percenta mužov a 11,6 percenta žien alebo nástroje umelej inteligencie (14,4 percenta vs. 10,6 percenta).