Svetová diplomacia má mužskú tvár, ženy zastávajú necelú štvrtinu vedúcich postov
Svetová diplomacia má mužskú tvár. Zatiaľ čo krajiny podpisujú zmluvy o rodovej rovnosti a deklarujú záväzky voči parite, realita na chodbách ministerstiev zahraničných vecí hovorí niečo iné. Podľa posledného Women in Diplomacy Index zastávajú ženy celosvetovo len 22,5 percenta pozícií veľvyslancov a stálych zástupcov. Len tri krajiny sveta dosiahli v tejto oblasti skutočnú paritu.
Politický dokument organizácie UN Women, publikovaný vo februári 2026, prináša komplexný pohľad na príčiny tohto stavu.
Ženy vstupujú, ale nestúpajú
Problém nie je v prijímaní žien do diplomatických zborov, ale je v tom, čo sa s nimi deje potom. Ženy tvoria pomerne veľkú časť nižších hodností: atašé, tretích tajomníkov, administratívneho personálu. Čím vyššia pozícia, tým menej žien. Na úrovni veľvyslancov, ministrov-poradcov a chargé d‘affaires sú ženy výraznou menšinou. A práve táto priepasť medzi formálnou rovnosťou a realitou vylúčenia definuje to, čo odborníci nazývajú skleneným stropom.
Tento jav sa nedarí zastaviť ani transparentným náborom. Mexiko sa ho pokúsilo riešiť radikálnym krokom: od roku 2024 prijíma na každého muža, ktorý uspeje na pohovore, dve kvalifikované ženy. Pôvodný pomer 66 percent mužov a 34 percent žien chce takto otočiť.
Keď pravidlá vyzerajú neutrálne, ale nie sú
Dokument pomenúva čosi, o čom sa v diplomatických kruhoch veľmi nehovorí: diplomacia je postavená na „mužskej logike vhodnosti". Tvrdosť, emocionálna sebakontrola, neustála dostupnosť sú vlastnosti, ktoré systém odmeňuje. Zručnosti spojené s empatiou, spoluprácou a budovaním vzťahov sú systematicky podhodnocované, hoci práve tie sú v mnohých vyjednávaniach kľúčové.
Výsledkom je, že aj formálne neutrálne požiadavky majú v praxi nerovnaké dopady. Diplomatická kariéra predpokladá časté rotácie medzi centrálami a zahraničnými misiami, dlhé a nepravidelné pracovné hodiny. Tieto nároky narážajú na realitu, v ktorej ženy venujú neplatenej starostlivosti a domácim prácam 2,5-krát viac času denne než muži.
Jedna z diplomatiek, ktorú UN Women anonymne cituje, opisuje túto dilemu: nemohla mať deti skoro, pretože stúpala po kariérnom rebríčku. Matkou sa stala vo veku 42 rokov.
„Neverím, že systém je ešte pripravený na to, aby sme mohli mať všetko naraz: byť plnohodnotnou matkou a plnohodnotnou líderkou," povedala v rozhovore pre UN Women.
Správa skúmala záväzky 193 krajín a zistila, že 93 štátov sa formálne zaviazala k rodovej parite vo verejných inštitúciách. Problém je, že väčšina týchto záväzkov neobsahuje konkrétny návod, ako ich uplatniť priamo v diplomatickom zbore.