Kedy bude mier? Odpoveď na túto životne dôležitú otázku sotvakto pozná, aj keď by sme ju naliehavo potrebovali poznať všetci. Teda okrem tých, čo chcú vojnu. Netreba vôbec pochybovať, že takí tu vždy boli a sú aj dnes medzi nami, ba dokonca v najvyšších politických kruhoch. Stačí sledovať, ako sa naokolo rozmohla vojnová rétorika a politické naratívy, zdôvodňujúce zvyšovanie zbrojenia, ba aj priamo rinčanie zbraňami. A všetky médiá hlavných prúdov, ale aj tie ostatné, nás držia v napätí a pohotovosti, niektoré aj v procese prípravy na to najhoršie. Strach a obavy z vojny nemôžu denno-denne neprenasledovať tých, ktorým záleží na živote a budúcnosti. Hoci značná časť obyvateľstva sa usiluje žiť „ako doteraz” alebo prekrývať akúkoľvek negativitu horúčkovitým užívaním si v duchu antického „carpe diem”. Napokon sú tu tí, čo v súvislosti s vojnou prežívajú dokonca emócie radosti a nadšenia.
Vychádzajme z toho, že vojna je pokračovanie politiky inými prostriedkami. A v politike ide o ciele. Cieľ je požadovaný výsledok a výsledok je naplnený cieľ. Každý politický subjekt má svoje ciele, na dosiahnutie ktorých hľadá alebo si vytvára prostriedky. Vojna bola a je v celých doterajších dejinách jedným z takýchto prostriedkov. Niektorí sa k vojnám uchyľovali a uchyľujú iba výnimočne, najmä v sebaobrane, pre iných to boli a sú štandardné metódy dosahovania takých politických cieľov, ako je dobýjanie cudzieho územia, ovládnutie iného etnika alebo štátu či nebodaj genocída.
lennon wall
Promo článek:
Promo článek
číst dál
