Šéfka Európskej komisie chce naďalej pomáhať Ukrajine, predstavila krízový energetický plán
Európska únia bude ďalej podporovať Ukrajinu, ktorá sa úspešne bráni ruskej invázii, a nepoľaví v sankciách proti Moskve. Vyhlásila to dnes v Európskom parlamente predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tradičnom prejave o stave Európskej únie, v ktorom okrem iného predstavila návrhy na zmiernenie dopadov vysokých cien energií.
Komisia chce pre podporu obyvateľov a firiem využiť nadmerné zisky neplynových elektrární a výrobcov fosílnych palív a zaviesť povinné päťpercentné úspory energie v najvyťaženejších hodinách. Českí vládni politici v reakcii uviedli, že české predsedníctvo Rady Európskej únie je pripravené spolupracovať s komisiou na naplnení stanovených cieľov.
Podporila Ukrajinu slovne i výzorom
Oblečená do žltomodrého kostýmu v ukrajinských farbách a s prvou dámou Ukrajiny Olenou Zelenskou ako čestným hosťom predniesla dnes šéfka únijnej exekutívy každoročné posolstvo, v ktorom pred poslancami europarlamentu hovorila o ďalšom smerovaní európskeho bloku v čase ovplyvnenom vojnovou aj ekonomickou krízou.
"Dnes má odvaha meno, a tým je Ukrajina," povedala von der Leyenová s odvolaním sa na úspešnú ukrajinskú obranu proti pokračujúcej ruskej agresii a na aktuálnu ukrajinskú protiofenzívu. "(Ruský prezident Vladimir) Putin neuspeje," vyhlásila.
V prejave, ku ktorého hlavným motívom patrilo zdôrazňovanie solidarity a odvahy potrebné tiež zo strany únijných krajín, vymedzila možnosti ďalšej pomoci Kyjevu. Unijná exekutiva bude okrem iného pracovať na začlenení Ukrajiny do jednotného európskeho trhu. Európska únia poskytne 100 miliónov eur na obnovu ukrajinských škôl, Ukrajina sa stane súčasťou voľnej roamingovej zóny únie.
Zásadnú časť prejavu venovala von der Leyenová jednému z dôsledkov vojny, ktorým sú rekordne vysoké ceny energií. Predstavila kroky, ktorými chce komisia na podnet členských štátov obmedziť dopady týchto cien na obyvateľov a firmy v Európskej únií. Patrí medzi ne stanovenie maximálneho príjmu elektrární vyrábajúcich energiu z lacnejších zdrojov, ako je plyn.
Ich príjmy majú byť zastropované na 180 eurách za megawatthodinu. Opatrenie sa bude týkať solárnych, veterných, jadrových, hnedouhoľných, biomasových a niektorých vodných elektrární. Štátom má podľa odhadov komisie priniesť 117 miliárd eur, ktoré môžu využiť na podporu spotrebiteľov ohrozených drahými energiami. Komisia chce obmedziť aj zisky výrobcov fosílnych palív, čo má zabezpečiť krajinám Únie ďalších 25 miliárd eur.
Komisia navrhuje tiež zaviesť povinné päťpercentné úspory elektriny v špičkách a odporúča dosiahnuť celkovo desaťpercentné obmedzenie dopytu po elektrine do konca marca. V októbri chce Európska komisia predstaviť pravidlá umožňujúce štátom podporiť likviditu predajcov energií na rozhýbanie trhu.
Brusel podľa šéfky komisie chystá aj dlhodobú reformu energetického trhu, ktorej základom bude oddelenie cien elektriny a plynu, ktorého nedostatok teraz vedie k zdražovaniu cien elektriny. Brusel chce podľa von der Leyenovej sadiť na obnoviteľné zdroje energie, ktorých zastúpenie v energetickom mixe plánuje zvýšiť.
Prioritou sú energie a inovácie
Za kľúčovú označila šéfka Európskej komisie podporu produkcie vodíka, v rámci ktorej plánuje únijná exekutíva vytvoriť Európsku vodíkovú banku. Nový orgán vraj bude môcť investovať tri miliardy eur a bude ťažiť predovšetkým z prostriedkov z únijného fondu pre inovácie.
Podľa českého premiéra Petra Fialu je české predsedníctvo Európskej unie pripravené spolupracovať s komisiou na znižovaní cien elektriny aj na reforme energetického trhu. Podporuje tiež pokračovanie pomoci Ukrajine a európsku perspektívu pre krajiny západného Balkánu, o ktorej šéfka Európskej komisie v prejave tiež hovorila.
Český minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek vyhlásil, že z posolstva bolo zrejmé, že sa priority Európskej komisie a českého predsedníctva prekrývajú. Českí europoslanci väčšinou hodnotili prejav ako dobrý, zvlášť časť týkajúcu sa Ukrajiny, niektorí ale volali po ešte konkrétnejších krokoch proti vysokým cenám energií.
S témou vojny dnes nemecká politička vo svojom takmer hodinu trvajúcom prejave popri energiách spojila tiež otázku migračnej reformy, ktorou sa názorovo rozdelené členské krajiny už niekoľko rokov neúspešne snažia dokončiť. Európska únia si podľa nej zo spôsobu prijatia miliónov ukrajinských utečencov môže vziať príklad a musí vytvoriť systém obsahujúci právne záväzný mechanizmus solidarity.
Šéfka Európskej komisie spomenula aj možnú zmenu únijných zmlúv, čo je ďalší sporný bod, ktorý nemá jasnú podporu medzi únijnými štátmi. Podporila zvolanie konventu, ktorý by mal o podobe týchto zmien rozhodovať. Podrobnejšie sa k nim však nevyjadrila. Podľa Beka nie je reálne, že by sa konvent zišiel ešte do konca roka, teda počas terajšieho českého predsedníctva.
Väčší priestor venovala von der Leyenová v prejave boja s korupciou a ochrane demokracie. Komisia podľa nej na budúci rok predloží aktualizáciu únijného právneho rámca na boj s korupciou.
Sprísniť chce normy týkajúce sa porušenia zákona, ako je nezákonné obohacovanie, obchodovanie s vplyvom a zneužitie právomoci. Korupciu by však podľa nej mala Európska únia dôslednejšie postihovať aj vo svete, preto komisia navrhne jej zaradenie do celosvetového systému únijných sankcií. Eú exekutíva predloží aj balík návrhov na ochranu demokracie vo svete.