Putina vojna oslabila, ale jeho pád nie je na obzore, povedal západný činiteľ
Rozhodnutie napadnúť Ukrajinu oslabilo ruského prezidenta Vladimira Putina, ale zmena pri kormidle moci v Rusku je v dohľadnej dobe nepravdepodobná kvôli autokratickej povahe politického systému. Uviedol to dnes podľa agentúry Reuters západný predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby sa mohol vyjadrovať slobodne.
Putin je najdlhšie slúžiacim vládcom Kremľa od čias komunistického diktátora Josifa Stalina, ovláda Rusko takmer 23 rokov od chvíle, keď mu prvý ruský prezident Boris Jelcin v posledný deň roku 1999 odovzdal jadrový kufrík a právomoci hlavy štátu.
Invázia sedemdesiatnika oslabila
Po predvlaňajších zmenách v ruskej ústave pozorovatelia očakávali, že Putin bude vládnuť až do roku 2036. Invázia na Ukrajinu začatá 24. februára však toto vnímanie zmenila. "Putina oslabila táto naozaj katastrofálna chyba," povedal západný predstaviteľ. "Vidíme, že ruskú armádu pokorila na bojisku Ukrajina," dodal.
Upozornil, že vojna posilnila ukrajinskú štátnosť a podnietila ďalšie rozširovanie Severoatlantickej aliancie, čím oslabila Putina, ktorý 7. októbra oslávil svoje sedemdesiatiny. "Ľudia vidia, že urobil veľkú chybu," povedal. "(V Kremli) nemali záložný plán. Mysleli si, že to (poraziť Ukrajinu) bude naozaj ľahké. "
"Znamená to, že ľudia viac hovoria o nástupníctve, hovoria viac o tom, čo príde potom, predstavujú si život po ňom. Ale nenaznačím, že to bude v dohľadnej dobe, "dodal.
Hoci je nepravdepodobné, že by sa v skorej dobe zmenil vodca v Kremli, dotyčný predstaviteľ odhadol, že druhá polovica tejto dekády začína vyzerať "zaujímavejšie". Najbližšie prezidentské voľby v Rusku sa majú konať v roku 2024. Putin zatiaľ nepovedal, či bude znovu kandidovať.
Kremeľ, ktorý odmietol okomentovať pripomienky západného predstaviteľa, tvrdí, že Putin je zďaleka najpopulárnejším politikom v Rusku, vyhral už štyri prezidentské voľby.
Putin vojnu neľutuje
Sám Putin vyhlásil, že neľutuje rozpútanie toho, čo nazýva ruskou "špeciálnou vojenskou operáciou", proti Ukrajine. Vojnu považuje za zlomový moment, keď sa Rusko po desaťročiach ponižovania po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 konečne postavilo arogantnej západnej hegemónii.
Po tom, ako Západ kvôli vojne uvalil na Moskvu najprísnejšie sankcie v moderných dejinách, Putin tvrdí, že sa Rusko po stáročiach, keď na Západ pozeralo ako na kľúč k hospodárskemu rastu a moderným technológiám, obracia k Ázii a najmä Číne.
Ruská vojna proti Ukrajine pripravila desaťtisíce ľudí o život a vyvolala najväčšiu konfrontáciu so Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962, keď sa veľmoci za studenej vojny najviac priblížili jadrovému konfliktu. Ukrajinské aj ruské sily sa zakopávajú na zimu.
Západný predstaviteľ uviedol, že po Putinovom rozkaze o "čiastočnej" mobilizácii z 21. septembra opustilo krajinu najmenej 400-tisíc Rusov. Okrem toho prvá vlna Rusov emigrovala hneď po začatí invázie na Ukrajinu.
Ruská ekonomika tento rok klesne najmenej o 4,5 percenta a pokles bude pokračovať tiež v budúcom roku. "Čísla zakrývajú naozaj významné narušenie ekonomiky kvôli prechodu na vojnovú výrobu," uviedol. Zatiaľ ale nič nenaznačuje, že by Rusko bolo pripravené naozaj vážne rokovať o Ukrajine. "Bude to aj naďalej dlhý, ťažký a krvavý konflikt," dodal.