Rusko po začiatku vojny zachvátila vlna depresií. Bojuje s ňou každý tretí občan, uvádza prieskum
Boris začal prvýkrát v živote užívať antidepresíva vlani na konci februára, krátko po tom, ako ruské tanky vošli cez hranice na Ukrajinu. 33-ročný vedúci inžinier moskovskej stavebnej firmy dokázal prekonať závažnú psychickú krízu počas pandémie covidu-19 bez toho, aby navštívil lekára alebo užíval nejaké lieky.
No tentoraz zistil, že už si sám poradiť nedokáže, napísal spravodajský server The Moscow Times. "Akonáhle začala vojna, uvedomil som si, že moja rodina bude musieť emigrovať a že nás čaká veľa ťažkostí," povedal Boris, ktorý si želal zostať v anonymite. "Ak by som sa snažil všetko vyriešiť a pritom sa nepostaral sám o seba, skončilo by sa to zle," dodal.
Podľa odborníkov na duševné zdravie a pacientov, s ktorými hovorili novinári webu The Moscow Times, vojna na Ukrajine a "čiastočná" mobilizácia, ktorú vlani na jeseň vyhlásili ruské úrady, prispeli k zhoršeniu duševného zdravia v krajine.
Nedostatok liekov
Rusko zároveň bojuje s rozsiahlym nedostatkom liekov spôsobeným vojnou, čo núti ľudí vynakladať extrémne úsilie, aby potrebné medikamenty získali.
Hoci neexistujú žiadne oficiálne údaje o miere depresií, prieskum vykonaný moskovskou Sečenovovou univerzitou na začiatku tohto roka naznačil, že každý tretí Rus cíti depresívne alebo úzkostné stavy, čo je zhruba rovnaká úroveň ako v roku 2020 počas vrcholiacej pandémie covidu-19.
Podľa oficiálnych údajov, o ktorých na začiatku tohto roka informovala štátna tlačová agentúra TASS, navyše Rusi v prvých deviatich mesiacoch minulého roka nakúpili o 50 percent viac antidepresív ako v rovnakom období roka 2021.
"Pre niektorých ľudí bola mobilizácia takým šokom, že výrazne zmenila ich duševný stav. Mnohí zažívali silné pocity strachu spolu s pocitmi neskutočna z toho, čo sa deje," uviedla klinická psychologička Galina Lajševová. Hoci takéto akútne reakcie netrvajú dlho, Lajševová varovala, že ich môžu často vystriedať dlhodobé stavy vrátane chronickej úzkosti a depresie.
Ľudia sú vystrašení
35-ročná marketingová špecialistka Polina, ktorá nechcela uviesť svoje priezvisko, aby mohla hovoriť o svojom duševnom zdraví, povedala pre The Moscow Times, že v októbri musela vyhľadať odbornú pomoc. Lekár jej predpísal Cipralex v kombinácii s Xanaxom, ktorý jej pomáhal zvládať úzkosť a záchvaty paniky.
"Moja sociálna bublina je pomerne homogénna - všetci sú proti vojne a všetci sú vystrašení," povedala Polina a dodala, že pozná mnoho ďalších ľudí, ktorí tento rok začali brať antidepresíva.
Podľa psychológov a organizácií zaoberajúcich sa duševným zdravím, ktoré minulý mesiac citovala ruská mediálna skupina RBK, je pocit života v neistote jedným z najčastejších problémov, kvôli ktorým Rusi vyhľadávajú pomoc terapeutov.
Zdá sa, že nárast počtu depresií často súvisí s dramatickými udalosťami v priebehu konfliktu. Napríklad bezprostredne po februárovej invázii minuli Rusi za antidepresíva štyrikrát viac ako zvyčajne a po vyhlásení "čiastočnej" mobilizácie v septembri sa zvýšil dopyt po službách psychologickej pomoci.
Zlá nálada aj poruchy spánku
Podľa Lajševovej boli typickými problémami vysoká miera úzkosti, zlá nálada, poruchy spánku, apatie a ťažkosti so sústredením - a tiež znížená fyzická a sociálna aktivita. Súčasne s nárastom počtu depresií je pre mnohých Rusov čoraz ťažšie získať potrebné lieky.
Nedostatok spôsobujú vojnové problémy v dodávateľskom reťazci a logistike, medzinárodné sankcie a odchod veľkých západných farmaceutických spoločností z ruského trhu.
Napríklad dodávky antidepresíva Zoloft (Sertralin) do Ruska boli pozastavené vlani v októbri, pričom miestna pobočka nadnárodnej spoločnosti Pfizer uviedla, že dôvodom boli "technické problémy". Podľa ruských úradov bol príčinou nadmerný dopyt.
Málokto očakáva, že miera depresií klesne, kým budú na Ukrajine zúriť boje - a predpovedané ďalšie kolo mobilizácie by mohlo duševné zdravie národa ešte zhoršiť, uviedol web The Moscow Times.