Počítali s prebytkom, skončili v rekordnom deficite. Vojna prinútila Moskvu siahnuť na rezervy
Rusko vlani hospodárilo s rozpočtovým deficitom 3,3 bilióna rubľov (44,5 miliardy eur), čo je zhruba 2,3 percenta hrubého domáceho produktu HDP.
Povedal to dnes minister financií Anton Siluanov. Na vine sú podľa západných médií náklady na vojnu na Ukrajine. Rusko pôvodne plánovalo prebytkový rozpočet, napriek deficitu sú však jeho verejné financie stále vo veľmi dobrej forme, uviedla agentúra Bloomberg.
Ruské vojská začali inváziu na Ukrajinu vlani 24. februára. Predtým krajina predpokladala, že za celý rok bude mať rozpočtový prebytok okolo jedného percenta HDP. Ešte v septembri prezident Vladimir Putin predpovedal, že celoročné hospodárenie zostane v prebytku, ktorý vtedy odhadol takmer na pol percenta HDP.
Rekordný deficit
Deficit za december dosiahol podľa prepočtov Bloombergu rekordných 3,9 bilióna rubľov (52,7 miliardy eur). V tom čase už bol poznať vplyv západných sankcií spojených s nákupom ruskej ropy, čo pre ruskú štátnu pokladnicu vo výsledku znamenalo výrazne nižšie príjmy. Vlani od januára do konca novembra bol rozpočet ešte v prebytku.
"Tie indikátory nie sú zlé," povedal predseda ruskej vlády Michail Mišustin. Ani on ani Siluanov sa však nezmienili o vplyve invázie na rozpočet. Predbežné údaje naznačujú, že celkové výdavky vlani boli viac ako o tretinu vyššie, ako uvádzali prognózy zverejnené pred inváziou na Ukrajinu. Vládne výdavky v Rusku podliehajú značným sezónnym výkyvom, prudko narastajú spravidla pred koncom roka.
Moskva bola v minulom roku nútená siahnuť do svojho rozsiahleho štátneho fondu, do ktorého ukladá peniaze z predaja nerastných surovín a ktorý má na horšie časy. Veľa peňazí si tiež požičala v domácich aukciách dlhopisov, keďže vynakladá väčšie sumy na obranu a bezpečnosť, uviedla agentúra Reuters.
Strop na ropu
Koncom decembra Siluanov pripustil, že strop na ruskú ropu by tento rok mohol deficit rozpočtu ešte zvýšiť. K zavedeniu stropu vlani pristúpili západné krajiny, ktoré Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu trestajú sériou ekonomických i politických sankcií.
Príjmy z predaja ropy, zemného plynu a ďalších komodít v prvom polroku pomohli zmierniť vplyv rastúcich výdavkov. Tento trend sa však teraz obracia, pretože cena ruskej ropy sa po zavedení stropu výrazne znížila.
Kremeľ už začal redukovať či odďaľovať výdavky nesúvisiace s vojnou na Ukrajine, vláda okrem toho rokuje aj o zvýšení daní pre niektoré veľké firmy, aby pokryla výpadok v príjmoch.
Napriek dopadom vojny sú však ruské verejné financie zatiaľ aj naďalej v skvelej forme. Krajina za to vďačí prísnej fiškálnej politike, ktorú uplatňovala mnoho rokov pred inváziou. Deficit na tento rok je odhadovaný na dve percentá HDP, zhruba v súlade s vlaňajším deficitom.
Kurz rubľa
Odhadovaný kurz rubľa sa však ešte opiera o cenu ruskej ropy 70 dolárov za barel, čo je asi 20 dolárov nad skutočnou cenou z decembra. Ak by cena ruskej ropy zostala na decembrovej úrovni, znamenalo by to výpadok v príjmoch okolo 2,4 bilióna rubľov (32,4 miliardy eur), čo by bolo 1,6 percenta HDP, uvádza Alexander Isakov z Bloomberg Economics.
Krajina v západnej Európe dlhodobo hospodári s výrazne vyššími rozpočtovými deficitmi. Napríklad vládny deficit EÚ za rok 2021 predstavoval 4,6 percenta HDP, okrem Dánska a Luxemburska hospodárili s deficitom všetky členské krajiny EÚ.