Tvrdé sankcie Západu prinášajú ovocie. Moskva prichádza o 160 miliónov eur denne
Obchodná vojna, ktorú Západ vyhlásil Rusku v obchodovaní s energetickými surovinami, začína prinášať ovocie. Uviedlo to dnes nezávislé fínske Centrum pre výskum energií a čistého vzduchu CREA, ktorého analytici spočítali, že kvôli embargu na ruskú ropu Moskva v decembri prichádzala odhadom o 160 miliónov eur denne. To výrazne obmedzuje schopnosť prezidenta Vladimira Putina financovať vojnu na Ukrajine. Rusko ale na vývoze fosílnych palív stále zarába odhadom 640 miliónov eur denne.
Správa CREA uvádza, že opatrenia západných krajín boli do veľkej miery zodpovedné za to, že Rusku v decembri o 17 percent klesli príjmy z vývozu fosílnych palív. Znamená to, že Rusko – jeden z najväčších svetových producentov a vývozcov ropy –zaznamenalo prepad príjmov z vývozu fosílnych palív na najnižšiu úroveň od konca vlaňajšieho februára, keď Putin začal rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.
"Zákaz ťažby ropy zo strany EÚ a obmedzenie cien ropy konečne začali platiť. Dopady sú podľa očakávania veľmi významné," uviedol vedúci analytik inštitútu CREA Lauri Myllyvirta. "Ukazuje sa tak, že máme nástroje, ktoré Ukrajine pomôžu zvíťaziť nad ruskou agresiou. Je nevyhnutné znížiť cenový strop na úroveň, ktorá Kremľu odoprie zdaniteľné zisky z ropy, a obmedziť zvyšný dovoz ropy a plynu z Ruska," dodal Myllyvirta.
Skupina ekonomicky vyspelých krajín G7, Austrália a Európska únia zaviedli od 5. decembra cenový strop 60 dolárov za barel ruskej ropy. Stalo sa tak súčasne s krokom EÚ a Británie, ktoré zaviedli zákaz dovozu ruskej ropy po mori. Výnimku má ropovod Družba, ktorý zásobuje ropou vnútrozemské štáty EÚ vrátane Česka.
Analytici trhu s energiami sa stavali skepticky voči dopadom cenového stropu na ruskú ropu. Najmä preto, že Moskva bola schopná veľkú časť ropy dodávanej po mori do Európy presmerovať do Číny, Indie a Turecka. Rusko na konci decembra reagovalo na opatrenia západných štátov zákazom predaja ropy do krajín, ktoré dodržiavajú cenový strop.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už skôr povedal, že cenový strop na ruskú ropu neovplyvní schopnosť Ruska pokračovať v špeciálnej vojenskej operácii, ako Moskva označuje inváziu na Ukrajinu. Peskov tiež varoval, že opatrenia destabilizuje svetový trh s energetickými surovinami, uviedla agentúra Reuters.
Ekonomický poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Oleh Ustěnko uviedol, že je síce dobrou správou, že Rusko v dôsledku opatrení Západu prichádza o príjmy z vývozu fosílnych palív, ale že to "rozhodne nestačí". Zopakoval Zelenského volanie po cenovom strope, ktorý by bol stanovený na oveľa nižšej úrovni. Na brífingu tiež uviedol, že pri každej eskalácii ekonomických sankcií proti Kremľu by sa mal cenový strop znížiť na cieľové rozpätie 20 až 30 dolárov za barel. Podľa Ustenka nie je dôvod vyčkávať. "To už je teraz jasné," dodal.
Správa CREA uvádza, že protiruské opatrenia západných štátov spôsobili pokles objemu dodávok a cien ruskej ropy, čo znížilo príjmy krajiny z vývozu o 180 miliónov eur denne. Inštitút uvádza, že zvýšením vývozu rafinovaných ropných produktov do EÚ a zvyšku sveta sa Moskve podarilo získať späť 20 miliónov eur denne, čo od nadobudnutia účinnosti západných opatrení znamená čistú dennú stratu 160 miliónov eur.
V správe fínskeho inštitútu sa tiež uvádza, že zníženie cenového limitu na ruskú ropu na 25 až 30 dolárov za barel by znížilo príjmy Ruska z vývozu ropy najmenej o 100 miliónov eur denne. Uvedené cenové pásmo je podľa inštitútu stále vysoko nad nákladmi na ťažbu a prepravu. Rusko podľa správy CREA nenašlo zmysluplnú alternatívu k plavidlám vlastneným alebo poisteným v krajinách G7 pre prepravu ruskej ropy a ropných produktov z prístavov v Baltskom a Čiernom mori.