Heger vyjednáva o spájaní, môže prísť aj bitka o miesta. Aké stranícke spojenia sú reálne?
Vidina predčasných volieb rozpohybovala slovenskú stranícku scénu. Pripravuje sa vstup nových hráčov a malé projekty čoraz hlasnejšie hovoria o spájaní síl. Dnes sa na Úrade vlády odohralo stretnutie medzi dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom, šéfom KDH Milanom Majerským a líderkou Za ľudí Veronikou Remišovou. Včera rokoval aj so zástupcami maďarskej Aliancie či predsedom strany Spolu.
„Ide mi o to, aby sme vybudovali jednotu a spoluprácu medzi týmito subjektmi,“ povedal po rokovaní Heger, ktorý momentálne rieši aj svoju politickú budúcnosť, no zatiaľ nie je jasné, čo sa stane v hnutí OĽaNO, ktorého je členom. V stretnutiach plánuje pokračovať. „Koncovka bude závisieť od dohody,“ uzavrel.
Hlavným argumentom kooperácie širokého spektra je snaha, aby neprepadávali hlasy voličov tak, ako to bolo v minulých voľbách. Veľké spojenectvá však so sebou prinášajú aj viacero úskalí, ktoré budú musieť vrchní predstavitelia vyriešiť. Ide napríklad o personálne či ideové otázky. HN sa pozreli na to, aké spolupráce by mohli vzniknúť.
Občianski demokrati
Najintenzívnejšie sa o kooperácii hovorí na poli stredopravých strán. Ako prvý iniciatívu rozbehol Mikuláš Dzurinda, ktorý sa ju rozhodol sformovať na pôdoryse strany Spolu. Na jej čele stojí bývalý člen Za ľudí Miroslav Kollár. Ten pre HN potvrdil, že už pre projekt majú vybratého aj lídra. Kto to však je, zatiaľ prezradiť nechcel. „Ja to určite nebudem,“ priblížil Kollár.
Strán podobných Spolu je na scéne viacero, pričom ide všetko o partaje s nízkymi preferenciami. Existujú Občianski demokrati Slovenska, ktorých vedie generál Pavel Macko. Svoju budúcnosť v spolupráci vidí aj Dobrá voľba a Umiernení. Ďalšou silou, ktorá by sa mohla k projektu pridať, je Občianska a demokratická platforma pod vedením Jána Budaja, pripojiť by sa mohla aj strana Šanca.
Za centristickú sa považuje aj partaj Za ľudí. Zatiaľ to však vyzerá tak, že k Dzurindovi by sa mohli pripojiť len niektorí jej členovia, napríklad Juraj Šeliga. Jeho tvár sa objavila aj v jednom z posledných verejných príspevkov strany Spolu, v ktorom sa píše, že ich nezaskočí ani skorý termín volieb a predkladanie kandidátky už začiatkom jari.
Ďalšia podpredsedníčka Za ľudí Jana Žitňanská zas publikovala na sociálnych sieťach fotografiu s Kollárom a Hegerom. Podľa politológa Tomáša Koziaka má zmysel spájanie čo najväčšieho počtu podobne orientovaných strán. „Akonáhle niektoré zostanú mimo, viem si predstaviť, že by to pre voliča nemuselo byť uveriteľné,“ povedal.
S Remišovou u Dzurindu nerátajú
V minulosti sa špekulovalo, že k Dzurindovej iniciatíve by sa mohla pridať aj šéfka Za ľudí Veronika Remišová. Táto možnosť je však podľa informácií HN mimo hry. Stretnutia medzi expremiérom a ministerkou informatizácie sa síce konali, no aktuálne spoločný postup ani jedna zo strán nenačrtla. Navyše medzi Remišovou a Miroslavom Kollárom bol v minulosti spor o spôsob vedenia strany, boli tiež rivalmi v boji o predsednícke kreslo v strane Za ľudí.
Samotná Remišová hovorí o svojej strane ako o konzervatívnej a priznala, že by mala záujem o koordináciu s hnutiami KDH a OĽaNO. Šéfka Za ľudí pritom narážala na vytvorenie predvolebnej koalície. Táto forma sa však v minulosti neosvedčila, čo dokazuje pakt medzi PS a Spolu v minulých voľbách.
Koalície totiž potrebujú na vstup do parlamentu až sedem percent voličov, nie iba päť. V minulosti aj OĽaNO odmietlo ísť do oficiálnej koalície a so stranami NOVA, Kresťanská únia či Zmena zdola sa spojili do jednej partaje, aby nemuseli nutne dosiahnuť vyššiu hranicu.
Konzervatívci
Druhým prúdom, v ktorom sa hovorí o vytváraní spolupráce, sú kresťanské platformy. Tam sú však vyjadrenia o spájaní opatrnejšie. Predseda KDH Milan Majerský hovorí, že ide o predčasné úvahy, keďže nie je známy termín volieb.
„V našom hnutí sme pripravení vytvoriť zázemie pre konzervatívne a demokraticky zmýšľajúce osobnosti,“ povedal. Tieto slová naznačujú skôr to, že by si kresťanských politikov zobrali pod seba, nie že by chceli vytvoriť širšiu úniu.
O spojenectve hovorí aj šéfka Kresťanskej únie Anna Záborská. „Vždy sme hovorili, že vo voľbách nesmie prepadnúť žiadny kresťanskokonzervatívny hlas. To sa stane iba vtedy, keď sa spoja kresťanskokonzervatívne strany a ďalšie hodnotové osobnosti a odborníci. Zmyslom našej súčasnej politiky je urobiť takúto spoluprácu možnou,“ tvrdí.
Mimo hry sa zatiaľ drží hnutie OĽaNO, interné diskusie však prebiehajú aj tam. O ich budúcnosti by sa malo rozhodnúť na nadchádzajúcom sneme.
Heger na pomedzí
Majerský by chcel dať ponuku na spoluprácu priamo Hegerovi. Ten síce momentálne za svoju prioritu označil zbieranie podpisov pod jeho novú vládu, zároveň sa však rieši aj jeho politická budúcnosť. Podľa zdrojov HN z hnutia OĽaNO sa dočasne poverený premiér vidí ako zjednotiteľ stredopravých strán podľa vzoru Dzurindu a jeho niekdajšej SDK. Nepochybne však patrí aj ku konzervatívne ladeným lídrom.
Pri Hegerovi navyše momentálne stojí minister obrany Jaroslav Naď, ktorý priznal, že má s výrazne konzervatívnym ladením politiky problém. V OĽaNO patrí k liberálnej časti hnutia a je preto ťažko predstaviteľné, že by sa v budúcnosti objavil na kandidátke kresťanských demokratov. Ak by sa teda Heger rozhodol pre spoluprácu s KDH, dá sa očakávať, že by sa ich cesty rozišli.
Dočasne poverený premiér na otázku, či mu je bližšie KDH alebo dzurindovci, jednoznačne neodpovedal. „Tu nejde o to, kto si je s kým bližšie, lebo je príliš veľa v hre,“ reagoval a dodal, že chce zo Slovenska modernú a úspešnú krajinu. Nespresnil ani, či si vie predstaviť ocitnúť sa na kandidátke kresťanských demokratov alebo OĽaNO.
Ideologický mix?
Do tohto všetkého sa objavila snaha europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej o registráciu vlastnej strany. Bývalá členka SaS sa rozhodla vstúpiť do politického ringu s vlastnou partajou. „To, že zakladáme stranu, ešte neznamená, že do volieb pôjdeme samostatne. Chceme sa spájať,“ tvrdí nová líderka.
Spomedzi dvoch spomínaných prúdov by dávalo zmysel iba pripojenie k občianskym demokratom, keďže politička je známa ako liberálne orientovaná osobnosť. Ešte v decembri však aj Mikuláš Dzurinda hovoril, že s ňou momentálne nepočítajú. Zatiaľ s ňou nerokoval ani Heger.
Vyjednávania však budú pokračovať a vylúčené nie je ani spojenie ideovo rôznorodých platforiem. „Hlavným kritériom nemusí byť konzervatívne či občianske, ale kto dokáže ustúpiť zo svojich požiadaviek. Ak má dôjsť k spájaniu, bude musieť ustúpiť každý,“ povedal riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích.
Podľa Koziaka by bolo len veľmi ťažko uveriteľné, ak by sa na jednej kandidátke objavila napríklad Ďuriš Nicholsonová a popri nej Majerský. Hřích však hovorí, že to môže byť len o šikovnosti, s akou to odkomunikujú. „Dobrý príklad je kandidátka, s ktorou zvíťazilo OĽaNO. Nachádzalo sa tam celé spektrum od ultrakonzervatívnych až po liberálnych poslancov a nikomu sa to nezdalo divné,“ pripomenul.
Kandidátka lídrov
Problémom však môžu byť namiesto ideológie osobné ambície. Ďuriš Nicholsonová v rozhovore pre Pravdu uviedla, že zoskupila okolo seba zhruba 90 osobností, Dzurinda má mať podľa vyjadrení Miroslava Kollára v Denníku N ďalších asi 30 ľudí a k tomu treba pripočítať predstaviteľov ostatných spájaných strán.
Na volebnej listine je však len 150 miest. „Môže to byť kandidátka predsedov a podpredsedov a nikto ďalší sa tam už nezmestí,“ komentoval Hřích. Ak by projekt oslovil napríklad 10 percent voličov, mohol by v parlamente získať zhruba 20 mandátov. Miesto v Národnej rade by si tak našla iba hŕstka popredných osobností.
Koziak upozornil, že by mohla vzniknúť situácia, akú zažila česká strana PirStan v tamojších parlamentných voľbách. Išlo o koalíciu Pirátov so Starostami a nezávislými a kandidáti druhej spomenutej skupiny svojich partnerov drvivo prekrúžkovali. V snemovni tak obsadili nepomerne viac stoličiek. „Bol to strašný problém, je tam krivda doteraz,“ uzavrel politológ.