Z 1 065 eur na 541: strmý pád „žltého zla“ biznis poľnohospodárov nezničil

Nie je to tak dávno, čo sa repka stala obeťou kritikov. Tí ju obviňovali, že ničí prírodu, a dali jej prezývku „žlté zlo“. Jej pestovanie negatívne hodnotil takisto bývalý šéf agrorezortu Ján Mičovský, ktorý svojho času vyhlásil, že žlté lány sú symbolom doby, ktorá sa musí skončiť. Rázovitá plodina však významne zlepšuje ekonomické výsledky tunajších pestovateľov, keď je v našich končinách dlhodobo dominantnou olejninou. Zároveň ide o nezastupiteľnú predplodinu obilnín.

Atraktivitu žltej komodity navyše dvíhala vysoká burzová cena. Vojna na Ukrajine ju na európskej burze dokonca vystrelila nad magickú hranicu tisíc eur. Odvtedy však postupne klesá, až sa dostala na úroveň polovice svojej historickej hodnoty. Pád zaznamenáva aj od začiatku roka, keď sa postupne zosunula o vyše deväť percent na súčasných 541 eur. Poľnohospodári pritom očakávali, že ceny budú v januári rásť.

„Na druhej strane, trh môže reagovať veľmi nepredvídateľne a každý farmár v kútiku duše dúfa, že ceny zostanú čo najvyššie a čo najdlhšie. Žiaľ, ten kútik duše je veľmi malý faktor, aby to ovplyvnil,“ hovorí pre HN Lenka Gereková zo Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF.

Ako však ukazujú ďalšie slová pestovateľov, repka sa proti poklesu obrnila dobre.