Ukrajina má problémy s pochovávaním zabitých vojakov. Telá často zostanú na bojisku, príbuzní nič nedostanú
Hoci vojna Ruska proti Ukrajine pokračuje deviatym rokom - počítané od jari 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym a vyvolalo povstanie separatistov na východe Ukrajiny - problémy s pochovávaním zabitých ukrajinských vojakov pretrvávajú, upozornil dnes na svojom webe list Ukrajinska pravda.
Armáde sa nedostáva chladiacich vozňov na prevoz zabitých vojakov, chýbajú miesta v márniciach, problémy bývajú s obstarávaním uniforiem a vlajok na pohreb. Starostlivosť o hroby mnohokrát spočíva len na starších rodičoch zabitých vojakov, napísal denník v článku, v ktorom zachytil "niekoľko skutočných a niekedy desivých príbehov o problémoch s vojenskými pohrebmi, ktoré si vyžadujú okamžité a systematické riešenie".
"bolesť, hnev a nepochopenie"
Prvý vojak zo 130. práporu domobrany z Kyjeva bol zabitý v tretí deň vojny, po ruskej invázii z vlaňajšieho 24. februára. "Bol dva týždne v márnici, pretože v tom čase nebol ešte stanovený postup, kto má koho informovať, a tak jeho žena nedostala úmrtné oznámenie," spomína bývalá dôstojníčka práporu Iryna Serhjevová. Takmer deväť mesiacov preberala telá vojakov, vystavovala úmrtné listy a posielala ich príbuzným. Čelila desiatkam situácií, "ktoré spôsobujú bolesť, hnev a nepochopenie zároveň".
Postup stanovuje, že telo je evakuované z bojiska na bezpečné miesto. Prápor informuje vojenský komisariát o úmrtí a ten následne informuje príbuzných. Telo je medzičasom prevezené do najbližšej márnice a potom do márnice vojenskej nemocnice v určenom meste, kde zástupca vojenského komisariátu pomáha príbuzným vybaviť všetky dokumenty a organizuje pohreb.
Na ceste k riadnemu pohrebu býva prvou prekážkou nemožnosť odniesť telo z bojiska. Napríklad telá vojakov zabitých na začiatku vojny v Charkovskej oblasti sa podarilo získať až po oslobodení tohto územia. Kým však telo nie je a kým nie je identifikované, je daná osoba považovaná za nezvestnú. Pozostalí nemôžu čerpať výhody a dávky.
O smrti sa dozvedia aj z Facebooku
Vojenský komisariát je všeobecne hlavným článkom pri pochovávaní vojaka. Okrem toho, že zaplatí pohreb, vence, kríž a v prípade potreby zabezpečí čestnú stráž atď., musí jeho zamestnanci o smrti vojaka osobne informovať príbuzných a pomôcť im s vybavením všetkých dokumentov. Vzhľadom na to, že nie všetci vojaci sú registrovaní pri vojenskom komisariáte, sa komisariát niekedy snaží nemať nič spoločné s ich pohrebmi.
Podľa protokolu by jednotka nemala informovať o smrti vojaka príbuzných, pretože nevie, ako na takúto správu zareagujú. Iryne sa raz stalo, že staršej žene, ktorú telefonicky vyrozumeli o smrti syna, sa urobilo zle a skončila na jednotke intenzívnej starostlivosti. "Tiež je hrozné, keď sa príbuzní dozvedia o smrti z facebooku," dodáva Iryna. Do takejto situácie sa, žiaľ, nedávno dostala matka bývalého politického väzňa Hennadija Afanasjeva, ktorý bol zabitý pri Bilohorivke v Luhanskej oblasti.
Problém býva tiež s identifikáciou mŕtvych. Testy DNA občas trvajú aj mesiace a často chýba miesto v márniciach. Vlani na jar sa pri Irpine našlo obhorené telo vojaka z Irynina práporu. Jednotka si bola identitou istá, ale musela počkať na výsledky testov. Kým armáda pátrala po biologickom otcovi, s ktorým mŕtvy nikdy neudržiaval vzťah, mŕtvy bol pochovaný ako neznámy vojak. Exhumácia bude možno až o rok.
Problém býva aj s uniformou a vlajkou pre pohreb. Raz pre nedostatok poľných jednokrojov prezývaných "pixely" dostala Iryna pre mŕtveho kórejskú zimnú uniformu. Niekedy bývajú uniformy neúplné, alebo chýbajú topánky, ktoré nestačia ani živým.
Nejakotnejší problém však predstavuje nedostatok chladiarenských vozňov pre prevoz tiel. V lete nemožno bez "chladničky" dopraviť telo z Charkova do 500 kilometrov vzdialeného Kyjeva.
Provizórne riešenia
Iryna raz musela doručiť telo z Charkova do Mykolajivskej oblasti na juhu krajiny. Vhodné autá chýbali, a tak informovali príbuzných zosnulého, že telo dostanú v uzavretej rakve. V reakcii sa dozvedela, že matka nevidela syna už celý rok a celá dedina sa chce rozlúčiť s mŕtvym tak, ako je zvykom - v otvorenej rakve.
Keď sa cez osobné známe nakoniec podarilo zohnať auto s chladiarskym prívesom, mal na boku veľký nápis inzerujúci mrazené kurčatá, ryby aj "čerstvé mäso". Nakoniec sa však podarilo do dediny dopraviť otvorenú rakvu s mŕtvym vojakom.
"Spočiatku bolo na cintoríne všetko v poriadku. Keď tu ale začali kopať desať hrobov naraz, zosunula sa pôda, "hovoria Mykola a Natalija Baranovovi na jednom z kyjevských cintorínov pri hrobe svojho syna Oleksandra, zabitého pri obrane Severodonecka. Desiatky vojenských hrobov v okolí sa doslova prepadli. Ale vhodných miest pre hroby v oblastiach, kde sa koná veľa vojenských pohrebov, rýchlo ubúda.
Problémy sa vyskytujú aj na ďalších kyjevských cintorínoch "a vláda sa na nič nezmôže", spílá jej jedna z pozostalých.
V posledný májový deň, keď ukrajinská armáda ešte bránila Severodoneck, parlament schválil zákon, ktorý počíta s vybudovaním Národného vojenského cintorína. S premiestnením zabitých vojakov z iných cintorínov sa zatiaľ nepočíta. Zákon ani nestanovuje, kde by sa cintorín mal nachádzať. Uvažuje sa o Lysej hore v Kyjeve, čo je ale prírodná rezervácia, a tak rokovania pokračujú.