Najchudobnejšia krajina Európy dráždi Kremeľ. Situácia je extrémne napätá, nehroťte ju, reaguje Moskva
Podnestersko by malo byť demilitarizované. Len pár dní po nástupe do funkcie to vyhlásil nový moldavský premiér Dorin Recean. Moskva v reakcii uviedla, že vzťahy s Kišiňovom sú extrémne napäté a malá krajina vtlačená medzi Rumunsko a Ukrajinu by ich nemala ďalej hrotiť.
„Musíme dosiahnuť jednu fundamentálnu vec: demilitarizáciu. Potom bude nasledovať všetko ostatné, veľmi dôležitá je ekonomická a sociálna integrácia našich občanov, ktorí sa tam nachádzajú. Ale na prvom mieste je demilitarizácia,“ vyhlásil Recean v rozhovore pre televíznu stanicu TV8.
Recean priznal, že obyvatelia Moldavska nemôžu ignorovať „reálne hrozby eskalácie“, pretože v Moldavsku prebieha hybridná vojna. „Musíme vyladiť našu obranyschopnosť do tej miery, aby bol útok proti nám pre akéhokoľvek agresora veľmi zložitý,“ dodal čerstvý premiér.
Prevažne ruskojazyčné Podnestersko sa jednostranne odtrhlo od Moldavska v roku 1990. Moskva v regióne odvtedy udržuje vojenský kontingent asi 1 500 mužov, ktorý označuje za mierovú misiu. Separatistický štát nikto na svete oficiálne neuznáva. Od začiatku invázie na Ukrajinu sa občas objavujú obavy, že Rusko sa pokúsi Podnestersko využiť na otvorenie nového frontu na juhozápade Ukrajiny.
Kremeľ v reakcii varoval Kišiňov, aby nehrotil situáciu, pretože vzájomné vzťahy sú už teraz veľmi napäté. "Vedenie Moldavska sa sústredí na všetko antiruské, skĺzava k antiruskej hystérii," vyhlásil prezidentský hovorca Dmitrij Peskov.
Nová vláda v Kišiňove
Štyridsaťosemročného Receana na premiérsky post nominovala 10. februára prezidentka krajiny Maia Sanduová po tom, čo doterajšia premiérka Natalia Gavrilitsaová a jej vláda podali demisiu. Odchádzajúca premiérka ju vysvetlila nedostatkom podpory svojmu kabinetu v čase, keď najchudobnejšou európskou krajinou zmietajú ekonomické otrasy a následky ruskej invázie na Ukrajinu.
Na moldavskú ekonomiku tvrdo dopadla energetická kríza, pretože krajina bola dlho závislá na ruských zdrojoch. Krajinu tiež trápi rastúca inflácia. Moldavsko sa od začiatku vojny na Ukrajine navyše obáva, že by sa mohlo stať aj obeťou ruskej agresie. S napadnutou krajinou zdieľa Moldavsko hranicu.
Receanov kabinet sľubuje oživenie ekonomiky a nasmerovanie krajiny na cestu k členstvu v Európskej únii. Niekdajší minister vnútra za priority svojej vlády označil aj poriadok a disciplínu a mier a stabilitu. Pre novú vládu minulý štvrtok v 101-člennom parlamente zdvihlo ruku 62 zákonodarcov.
Varovanie pred prevratom
Sanduová minulý pondelok uviedla, že Rusko v Moldavsku pripravuje prevrat. Podľa informácií z ukrajinských tajných služieb malo nasadiť osoby zo zahraničia k protestom, ktoré majú viesť k zvrhnutiu prozápadnej vlády. Menovite spomenula ľudí z Ruska, Bieloruska, Srbska a Čiernej Hory. Moskva podľa nej tiež počíta s pomocou proruskej opozície.
Moskva obvinenia zo snáh destabilizovať Moldavsko odmietla. "Tieto obvinenia sú úplne nepodložené a bez dôkazov," uviedla hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová. Tvrdenie Kišineva má podľa nej poslúžiť na „ospravedlnenie vlastných nezákonných akcií“ a „odvedenie pozornosti od vnútorných problémov“ krajiny. Obvinila tiež Ukrajinu, že sa snaží „zatiahnuť Kišiňov do tvrdého stretu s Ruskom“.
O niekoľko dní neskôr sa v Kišiňove uskutočnila niekoľkotisícová demonštrácia požadujúca demisiu Sanduovej a vládne dotácie na zimné vykurovanie. Protest organizovala nedávno vzniknutá skupina Hnutia pre ľudí a podporili ju členovia proruskej stany Šor, ktorá má parlamentu šesť kresiel.