Dopravu na ceste pod Strečnom obmedzili pre degradáciu oporného múru. Stále hrozí zosuv vozovky
Dopravu na ceste I/18 v katastri Strečna obmedzili v jednom jazdnom pruhu z dôvodu degradácie oporného a stabilizačného múru. Podľa riaditeľa Investičnej výstavby a správy ciest Slovenskej správy ciest v Žiline Ivana Brečku hrozí zosuv vozovky, prípadne rozpad podložia, ktoré je súčasťou oporného múru.
Doplnil, že v najbližších dňoch sa budú zaoberať zmenou organizácie dopravy. "Už teraz sa pripravujeme na reorganizáciu dopravného značenia v danom úseku, aby sme sa vyhli kolónam, výlukám a kolíznym situáciám. Ideme to konzultovať s Výskumným ústavom dopravným (VÚD) v Žiline, aby našiel varianty na presmerovanie dopravy za pomoci vodorovného a premenlivého dopravného značenia," povedal Brečka.
Zmluvu na dodanie projektovej dokumentácie, z ktorej vyjde technické riešenie sanácie svahu a oporného múru, podľa neho podpísali 26. januára.
"Projekt by mal byť dodaný v mesiacoch apríl až máj. Po konzultácii s odborníkmi sú dva varianty – injektovanie svahu pilotmi alebo kotvami. To už nechávame na projektanta. Od toho sa odvíja aj predbežná cena diela a doba realizácie. Pri veľmi rýchlom riešení by mohol byť dodávateľ známy v letných mesiacoch. Pri komplikovanejšom variante by sme pristupovali k podpisu zmluvy možno pred zimou alebo v zimných mesiacoch," doplnil Brečka.
Generálny riaditeľ VÚD Žilina Ľubomír Palčák upozornil, že na danom úseku cesty I/18 je dnes intenzita dopravy viac ako 30-tisíc vozidiel a podiel ťažkej kamiónovej dopravy je zhruba 30 percent.
"Aj v minulosti sa hľadali riešenia na rekonštrukciu úseku a zmenu dopravy, aby tam bolo menšie zaťaženie. Vždy sa to odbíjalo tým, že v roku 2023 budeme mať hotový Tunel Višňové na diaľnici D1. A až potom sa urobia väčšie opatrenia a opravy. Dnes vidíme, že rok 2023 je nereálny a rok 2024 takisto. Sú tu nejaké sľuby na rok 2025. Ale pri stave súťaží na technológie a ostatné veci súvisiace s tunelom to nevidím reálne," skonštatoval.
Dôraz by sa mal podľa neho klásť na bezpečnosť a prejazdnosť tohto úseku.
"Alternatíva náhradných trás je veľmi zlá. Tranzit východ – západ je skôr po R1 a cez Terchovú. Ale to sú desiatky kilometrov, čo nerieši situáciu. Je na správcovi komunikácie, aby s projektantom urýchlene našiel riešenie tohto kritického úseku. Bojím sa však, že ak sa tu znova začnú problémy z pohľadu vysúťaženia, môže sa pokojne stať, že aj rok budeme mať takto kritický úsek," uzavrel Palčák.