Teleskop Jamesa Webba objavil veľké vzdialené galaxie, ktoré nemali existovať
Vesmírny teleskop Jamesa Webba objavil veľké vzdialené galaxie, ktoré podľa vedeckých predpokladov nemali existovať, pretože pochádzajú z ranej fázy vývoja vesmíru. Informuje o tom vedecký portál Space.com.
Astronómov šokuje zistenie, že obrie a vyspelé galaxie zjavne existovali pomerne krátko po Veľkom tresku, teda vzniku vesmíru. Podľa Space.com to nikto nečakal a nikto nedokáže vysvetliť, ako sa tieto galaxie vytvorili.
Galaxie zhruba o veľkosti našej Mliečnej dráhy a plne vyzreté červené hviezdy zachytili snímky vzdialených zákutí vesmíru, vyhotovené počas úvodných pozorovaní JWST. Galaxie opísané v novej štúdii sú tak vzdialené, že sa aj výkonnému ďalekohľadu javí len ako červenkasté puntíky. Analýzou svetla, ktoré vyžarujú, astronómovia dospeli k záveru, že sa ich prostredníctvom pozerajú na "detstvo" vesmíru len 500-tisíc až 700-tisíc rokov po Veľkom tresku.
Takto rané galaxie samé o sebe nie sú prekvapujúce. Astronómovia očakávali, že prvé hviezdokopy sa vyskytli krátko po tom, ako vesmír prekonal takzvanú dobu temna, teda zhruba prvých 400-tisíc rokov svojej existencie, keď vesmír pozostával len z hmly z atómov vodíka.
Galaxie zo snímok JWST sú však šokujúcim spôsobom veľké a hviezdy v nich príliš staré. Nové zistenia sú v rozpore s doterajšími predstavami o tom, ako vesmír vyzeral a vyvíjal sa v rannom období, a nezodpovedajú ani pozorovaniam predchodcu Webbovho teleskopu, Hubblovho teleskopu.
"Mali sme konkrétne vysvetlenia pre typ galaxií existujúcich v ranom vesmíre: Sú mladé a malé," uviedol Space.com astronóm Joel Leja z Pensylvánskej štátnej univerzity a jeden zo spoluautorov príslušnej štúdie. Predchádzajúce štúdie o rannom vesmíre, založené na pozorovaniach Hubblovho teleskopu a ďalších nástrojov, podľa Leju popisovali skôr malé, modré, "detské" galaxie v rannom období vesmíru. Išlo teda o objekty, ktoré vznikli len nedávno z pôvodnej "kozmickej polievky" a sami si utvorili svoje mladé hviezdy a štruktúry.
Mladé hviezdy všeobecne žiaria modro. S postupom času červenajú s tým, ako spaľujú svoje palivo. V dávnych galaxiách, nie ktorých sa zameriava Webbov teleskop, astronómovia staré červené hviezdy neočakávali. Nečakali ani to, že nájdu galaxie masívnejšie ako zhruba miliardu sĺnk. Červenkasté body však nasvedčujú tomu, že sú päťdesiatkrát masívnejšie.
Teleskop Jamesa Webba pozoruje vesmír zo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme od vlaňajšieho januára. Zariadenie, doteraz najvýkonnejšie svojho druhu, v hodnote desať miliárd dolárov je projektom NASA, ESA a kanadskej vesmírnej agentúry CSA.