Keď sa v Európe usadilo strašidlo: Marx a Engels netajili, že komunisti môžu svoj cieľ dosiahnuť iba násilím

List, ktorý dostal na konci januára 1848, ho veľmi nepotešil. Londýnske ústredie Zväzu komunistov mu v ňom dôrazne pripomínalo, že ešte stále neposlal text politického programu hnutia, ktorý sa zaviazal vypracovať. „Určite nám ho pošlite najneskôr do 1. februára,“ znela neúprosná požiadavka.

Nemá rád, keď mu iní určujú termíny. Sľúbený text však ešte zďaleka nemá hotový, a tak sa chtiac-nechtiac musí pustiť do práce. Veľa času mu totiž už nezostáva.

Nasledujúce dni a noci trávi 29-ročný Karl Marx vo svojom bruselskom byte takmer nepretržite nad haldou zápiskov, z ktorých program koncipuje. Niektoré sú jeho, iné mu nechal priateľ Friedrich Engels, ďalšie vznikli pri ich spoločných debatách.

Marx chce, aby konečné formulácie boli jednoznačné, ale aj ostré a úderné. Tento program má predsa predznamenávať nástup novej historickej epochy. Neustále teda text dolaďuje a prepisuje. „Európu obchádza strašidlo – strašidlo komunizmu,“ znie veta, ktorou ho uvádza.

Začiatkom februára posiela rukopis spoločného diela do Londýna. Manifest komunistickej strany, tak ho autori nazvali, vedenie zväzu schvaľuje ako svoj programový dokument a ešte v tom istom mesiaci ho knižne vydáva. Okrem iného hlása nevyhnutnosť revolúcie, ktorá „násilím zvrhne celý...