Kto rýchlo dáva... má systém
Silné zemetrasenie zasiahlo Turecko a Sýriu 6. februára. Slovensko zareagovalo rýchlo. Do Turecka vycestoval záchranný tím zložený z piatich horských záchranárov, desiatich členov Hasičského a záchranného zboru a troch psov. V provincii Hatay pôsobil od 6. do 12. februára, podarilo sa mu vypátrať 12 osôb a na mieste zanechal aj časť svojho vybavenia. Do Turecka smerovalo aj päť ton materiálnej humanitárnej pomoci – potraviny od Tesco Stores a hygienické potreby od SHP Harmanec.
Slovensko prispelo aj finančným príspevkom 100-tisíc eur do Pohotovostného fondu WHO pre mimoriadne situácie na pomoc Turecku a Sýrii, finančným príspevkom 60-tisíc eur pre UNICEF na podporu detí, ktoré pri prírodnej katastrofe stratili rodičov. Prispeli sme aj 37-tisíc eurami z rozpočtu oficiálnej rozvojovej pomoci SR pre partnerskú libanonskú organizáciu poskytujúcu urgentnú zdravotnú starostlivosť, ktorá v sýrskom Aleppe zriadi dočasný tábor s poľnou nemocnicou a kuchyňou. V týchto dňoch pripravujeme materiálnu humanitárnu pomoc v objeme približne siedmich ton.
Faktom je, že na rôzne krízy Slovensko dokáže zareagovať pomerne rýchlo. Sme zodpovedný partner, pomoc je výrazom našej solidarity, empatie a energie pomôcť. Ale čo sa skrýva pod povrchom? Improvizácia. Je pravdou, že každá kríza je iná, avšak určitý algoritmus zostavenia balíka reakcie by sme mali mať systematizovaný. Žiaľ, efektívnosť poskytovania humanitárnej pomoci do zahraničia patrí medzi dlhodobo zanedbávané témy. Na zlepšenie systému neexistuje politická vôľa ani adekvátne financie. Rozpočet bilaterálnej rozvojovej spolupráce SR ostáva dlhodobo na rovnakej úrovni a nerieši narastajúce humanitárne potreby v rámci zmien v externom prostredí, ako sú napríklad pandémia covidu-19, nástup Talibanu, vojna na Ukrajine, klimatické zmeny a ďalšie, na ktoré by sme ako krajina, členský štát EÚ, NATO, OSN, mali reagovať. Vládou schválený Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci je z roku 2006.
Kontinuálne sa opakuje identický scenár s cieľom hľadania finančných prostriedkov na poskytnutie pomoci, pričom žiaden rezort takéto prostriedky v rozpočte nemá vyčlenené. Slovensko má na výber dve cesty: neposkytnúť žiadnu pomoc a v tichosti sa hanbiť, alebo vyčleniť z balíka priorít oficiálnej rozvojovej pomoci symbolickú a v porovnaní s inými donormi veľmi nízku sumu. Riešením tejto opakujúcej sa situácie by bolo vyčleniť v štátnom rozpočte každoročne adresnú sumu na nepredvídateľné humanitárne situácie. Proces prípravy Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce na roky 2024 – 2030 je skvelou príležitosťou túto našu slabú stránku systémovo uchopiť.