Dohodu o ruských reparáciách sťažujú obavy spojencov, hovorí Ukrajina. Škody presiahli 700 miliónov USD
Ukrajina sa snaží o medzinárodnú dohodu, vďaka ktorej by na svoju obnovu využila ruský majetok zmrazený v iných krajinách. Tieto snahy ale sťažujú obavy spojencov Kyjeva, podľa ktorých by ich podobná zmluva mohla vystaviť požiadavkám na odškodnenie za minulé konflikty. V rozhovore s agentúrou Reuters to uviedla námestníčka ukrajinského ministra spravodlivosti Iryna Mudrová.
Ukrajina tvrdí, že získanie kompenzácií od Ruska je pre jej budúcnosť nevyhnutné. Ukrajinský kabinet na začiatku tohto roka uviedol, že hospodárske škody spôsobené ruskou inváziou od vlaňajšieho 24. februára presiahli 700 miliárd dolárov.
"Nemáme inú možnosť ako donútiť Rusko, aby zaplatilo reparácie. Ak to neurobí dobrovoľne, naplňme (kompenzačný) fond ruskými peniazmi, devízovými rezervami, ruským majetkom," uviedla Mudrová.
"(Niektoré) krajiny ale majú strach, že by tým vznikol precedens... že by to ovplyvnilo ich zahraničný majetok," povedala námestníčka. Krajina priamo nemenovala, uviedla ale, že sa Ukrajina snaží podobné obavy rozptýliť.
"Dohoda bude platiť výlučne v prípade zjavnej útočnej vojny", v rozpore s Chartou OSN a verdiktmi Medzinárodného súdneho dvora. Pre iné konflikty určená nebude, dodala Mudrová.
Západ po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu zmrazil približne polovicu ruských rezerv uložených v zahraničí, píše Reuters. Ide o približne 300 miliárd dolárov. Valné zhromaždenie OSN v reakcii na inváziu vlani v novembri v rezolúcii Moskvu vyzvalo, aby prijala zodpovednosť za konflikt, a uznalo, že je zodpovedná za reparácie. Štátom na čele s Ukrajinou odporučilo, aby dokumentovali spôsobené škody a obete.
Ruský vpád na Ukrajinu si doteraz vyžiadal tisíce mŕtvych civilistov. Milióny ľudí kvôli invázii museli opustiť svoje domovy i krajinu, zatiaľ čo boje a ostreľovanie zrovnali so zemou mesta aj dediny. Značné škody Rusko spôsobilo aj infraštruktúre či v najväčších mestách vrátane Kyjeva, Charkova alebo Dnipra.
Moskva tvrdí, že útočí len na vojenské ciele, a rezolúciu OSN odmietla ako "právne neplatnú".