Macronova hra vabank. Francúzsko zvádza finálny boj o dôchodkovú reformu
Francúzsko je kvôli dôchodkovej reforme vo vare. Vláda čelí hlasovaniu o nedôvere, parížska polícia zakázala protesty na najproblémovejších miestach a podpora prezidenta Emmanuela Macrona je taká nízka, ako bola pred štyrmi rokmi za rozsiahlych protestov žltých viest. Odbory plánujú ďalšie rozsiahle demonštrácie a kvôli reforme najskôr skončí premiérka Élisabeth Borneová. Čo bude ďalej?
V Paríži sú zablokované diaľnice, dopravcovia štrajkujú, rovnako ako zamestnanci v energetike, a kvôli štrajkom spaľovní a smetiarov sa v uliciach vŕšia hromady neodvezených odpadkov. Francúzsko priebežne zasahujú rozsiahle demonštrácie posledné dva mesiace. Cez víkend však protesty proti práve prijatej dôchodkovej reforme ďalej eskalovali natoľko, že parížska polícia na exponovaných miestach vyhlásila zákaz zhromažďovania.
„Vzhľadom na vážne riziko narušenia verejného poriadku a bezpečnosti je zakázané akékoľvek zhromaždenie na Place de la Concorde av jeho okolí, ako aj v oblasti Avenue des Champs-Elysées. Ľudia, ktorí neuposlúchnu, budú políciou systematicky vyvedení a môžu byť pokutovaní,“ uvádza vyhlásenie parížskej polície. Protesty od konca minulého týždňa pokračujú okrem Paríža aj v ostatných mestách po celej krajine.
Francúzska vláda na presadenie reformy dôchodkového systému, ktorá postupne zvýši vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov, nemala do poslednej chvíle v dolnej komore zaistenú väčšinu. Ako už v minulosti sa preto opäť rozhodla použiť článok 49.3 francúzskej ústavy, ktorý jej dáva možnosť prijať zákon bez hlasovania poslancov. Prejde, pokiaľ jej Národné zhromaždenie nevysloví nedôveru. Práve tento ústavný krok, pôvodne zamýšľaný len pre mimoriadne situácie, Francúza prinútil k ďalším demonštráciám. Hlasovanie je na programe v pondelok popoludní.
Po celej krajine bolo cez víkend zatknutých vyše 300 ľudí, prevažná väčšina z nich na parížskom Place de la Concorde oproti francúzskemu parlamentu. Odbory uvádzajú, že na protest proti reforme budú pokračovať v štrajkoch, ďalšie celoštátne protestné akcie sa má konať vo štvrtok.
Macronovi dôveruje len štvrtina Francúzov
Na dôchodkovú reformu dopláca aj prezident Emmanuel Macron, ktorého podpora je aktuálne najnižšia za posledné štyri roky, podobne ako v čase protestov takzvaných žltých viest začiatkom roku 2019. Podľa prieskumu agentúry Ifop pre Journal du dimanche je s jeho prácou nespokojných 70 percent voličov. Na podobnej hodnote je aj premiérka Élisabeth Borneová, ktorá reformu presadila.
S Macronovou prácou je podľa prieskumu Ifop spokojných 28 percent opýtaných, čo je o štyri percentné body menej ako pred mesiacom. Od decembra klesla Macronova popularita o osem percentných bodov, hodnotenie premiérky Elisabeth Borneovej sa nezmenilo a zostalo na 29 percentách. Nespokojnosť s vládou a prezidentom prechádza naprieč všetkými sociálnymi, vekovými a profesijnými skupinami.
Protesty podnecujú extrémisti zľava aj sprava
V roku 2017, keď získal svoj prvý prezidentský mandát, Emmanuel Macron sľuboval nový, konsenzuálny štýl politiky. Ešte vlani v júni hovoril o „novom spôsobe vládnutia“ a o reformách, ktoré „nebudú prichádzať zhora“. Teraz Francúzsko reformuje aj proti vôli väčšiny jej obyvateľov. S reformou dôchodkového systému ich nesúhlasí 70 percent, teda takmer tri štvrtiny.
S rozsiahlymi protestmi sa stretávali aj Macronovi predchodcovia Nicolas Sarkozy a François Hollande. Súčasné protesty sú však plné emócií aj určitej hystérie, podnecovanej opozičnou krajnou pravicou a krajnou ľavicou, ktorá ich posúva ešte o úroveň ďalej.
To všetko kvôli reforme, ktorá vo svojej podstate až taká radikálna nie je. V praxi znamená, že počas nasledujúcich rokov až do roku 2030 sa vek odchodu do dôchodku bude postupne zvyšovať zo súčasných 62 na 64 rokov. Aj za sedem rokov teda Francúzi budú odchádzať na platený odpočinok stále skôr, než väčšina Európanov už teraz.
Súčasná hystéria okolo dôchodkov skôr odráža značne rozvrátenú politickú situáciu krajiny. Klasická ľavica a pravica, teda socialisti a republikáni, už posledné roky v podstate neexistuje, alebo prinajmenšom značne stratila na svojej niekdajšej sile. Na tom mal podiel aj Macron svojou systematickou dekonštrukciou tradičných strán a založením svojej centristickej strany En Marche, teraz Renaissance. Výrazný podiel moci po posledných parlamentných voľbách v minulom roku získalo Národné združenie ako aktuálne najsilnejšia opozičná sila v parlamente, a na opačnom okraji spektra tiež krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko.
Macronov „nový stred“ nie je príliš silno politicky etablovaný a oproti predchádzajúcim voľbám je aj ten po posledných voľbách značne oslabený. Macron nemá v parlamente istú väčšinu, opozícia stále hlasnejšie presadzuje svoje protichodné záujmy a politická diskusia sa stáva stále agresívnejšou a polarizovanejšou.
Je reforma naozaj taká asociálna?
Pritom nezamestnanosť vo Francúzsku pod Macronovým vedením klesla z 9,4 na 7,2 percenta, v prípade mladých ľudí ešte výraznejšie. Podiel na tom má úprava pracovného práva, ktorá tiež svojho času vyvolávala protesty a kontroverzie. Za Macronovej vlády sa tiež prvýkrát z dlhých desiatok rokov zvýšili výdavky na štátne zdravotníctvo, hoci k ideálnemu stavu je aj tu ešte ďaleko. Relatívne dobre aj krajina vďaka rozsiahlym podporným programom prečkala roky covidovej pandémie aj nedávne zdražovanie cien energií.
Tieto úspechy však Macron ani vláda nedokážu prehľadne a jasne prezentovať. Všetko potom zatieňujú čiastkové spory, aktuálne okolo dôchodkov. Proti nim síce protestuje celá krajina, najväčšie výhody v rámci súčasného systému však má len relatívne malá skupina zamestnancov okrem iného železníc, hromadnej dopravy alebo elektrární, ktorí môžu podľa súčasného nastavenia ukončiť pracovnú činnosť ešte pred šesťdesiatkou.
Na nich potom štát, teda daňoví poplatníci, každoročne dopláca tri miliardy eur. Práve títo zamestnanci protestujú najviac a najhlasnejšie, pretože reforma má ich výhody postupne porovnať na podobnú úroveň s ostatnými profesiami. Tento argument však vo vládnych oznámeniach takmer nezaznieva. Aj to dáva priestor krajnej ľavici a krajnej pravici k výrokom typu, že reforma je „plánom bankárov“ zameraným „proti ľuďom“.
Čo bude s premiérkou
Macron odovzdal všetku praktickú agendu ohľadom dôchodkovej reformy premiérke Elisabeth Borneovej a zvyšku vlády, ktorá tak podľa plánu urobila. Čo bude ďalej?
Nepokoje podľa očakávania budú postupne slabnúť a následne ustúpia. Avšak odmenou Borneovej za jej prácu bude pravdepodobne skorý vyhadzov a výmena za nového premiéra, ktorý sa pokúsi aspoň formálne nastoliť nový obraz do ďalších štyroch rokov. Pre Macronovu vládu potom bude stále ťažšie pokračovať v presadzovaní neobľúbených, ale nutných reforiem.
Zároveň s tým tiež bude postupne upadať Macronova „značka“ aj obľuba jeho centristickej strany, čo bude problém v nadchádzajúcich regionálnych, európskych a neskôr v roku 2027 v parlamentných a prezidentských voľbách. Macron postupuje podľa svojich pôvodných sľubov a predstáv ohľadom modernizácie krajiny a zoštíhľovania štátnej správy. Francúzov o tom ale za svojho mandátu zrejme nikdy nepresvedčí.