Súčasné problémy niektorých bánk sú iné ako v čase krízy v roku 2008, tvrdia analytici
Súčasné problémy niektorých bánk predstavujú prvú krízu bankového sektora v ére Twitteru, sú ale iné, ako boli za globálnej finančnej krízy v roku 2008. V čase, keď sociálne siete umožňujú bleskovo šíriť informácie vrátane špekulácií a poloprávd, je pre banky o to dôležitejšie dbať na svoju povesť a budovať si u klientov dôveru. Vyplýva to z názorov analytikov na serveri finančnej televízie CNBC.
"Toto je prvá banková kríza v ére Twitteru," povedal krátko po páde švajčiarskej banky Credit Suisse hlavný ekonóm finančnej spoločnosti UBS Global Wealth Management Paul Donovan. Práve UBS pred vyše týždňom pristúpila na návrh švajčiarskych úradov, aby svojho menšieho rivala prevzala. Credit Suisse doplatila na letité problémy, ktoré sa ale netýkali systému, ale iba tejto banky.
"Sociálne médiá zvýšili význam reputácie, možno exponenciálne. A to je podľa mňa súčasťou tohto problému, "myslí si Donovan.
Pred bankami sa netvorili žiadne rady
Riaditeľ Centra pre systémové riziká na Londýnskej ekonomickej škole Jon Danielsson povedal, že v porovnaní s rokom 2008 teraz sociálne médiá poskytujú väčší priestor pre šírenie najrôznejších fám. "Väčšie využívanie internetu a sociálnych médií, digitálne bankovníctvo a podobne, to všetko pôsobí na to, že finančný systém je krehkejší, ako by inak bol," uviedol Danielsson.
"Je to absolútne zásadná zmena," povedala minulý týždeň v diskusii organizovanej Ekonomickým klubom vo Washingtone generálna riaditeľka bankovej spoločnosti Citi Jane Fraserová. Poukázala tak na rýchle šírenie informácií o problémoch kalifornskej Silicon Valley Bank, ktorá začiatkom marca skrachovala. "Objaví sa pár tweetov a potom sa to rozbehne oveľa rýchlejšie, ako tomu bývalo skôr," dodala.
Kým informácie sa môžu rozšíriť za niekoľko sekúnd, peniaze možno teraz vyberať rovnako rýchlo. Internetové bankovníctvo od základov zmenilo správanie klientov aj to, ako sa nazerá na kolaps bánk.
"Pred bankami sa teraz netvorili žiadne rady, ako tomu bolo v prípade banky Northern Rock v Británii (v čase finančnej krízy)," uviedol Donovan. "To sa tentoraz nestalo, pretože sa pripojíte on-line, párkrát kliknete a máte hotovo," povedal. Opísal tak bežnú prax, ako sa v čase internetového bankovníctva dajú teraz peniaze z banky za pár sekúnd vybrať alebo previesť inam.
"Kombinácia rýchleho šírenia informácií a prístupu k finančným prostriedkom tak môže zvýšiť zraniteľnosť bánk," myslí si vedúci oddelenia daňovej a obchodnej politiky v Inštitúte finančných štúdií IFF univerzity v St. Gallenu Stefan Legge. "Kým predtým vyvolával paniku pohľad na ľudí, ako stoja v rade pred pobočkami bánk, dnes máme sociálne médiá," uviedol Legge. "V istom zmysle môže dnes nápor na banky nastať oveľa rýchlejšie," dodal.
Toto nie je úverová kríza
Európska únia vynaložila značné úsilie na zlepšenie hospodárskej situácie v členských štátoch po finančnej kríze. Vznikli aj nové inštitúcie finančného dohľadu a zaviedli sa záťažové testy, ktoré by mali pomôcť predvídať ťažkosti a zabrániť zrúteniu trhu. Podľa Danielssona je preto nepravdepodobné, že by európske banky prešli niečím takým vážnym ako v roku 2008. "Financovanie bánk je stabilnejšie, regulátori si oveľa viac všímajú riziká a úroveň kapitálu je vyššia," povedal Danielsson.
To ale neznamená, že keď je v dobrej kondícii bankový sektor ako celok, je v rovnako dobrej kondícii každá banka. "Ja neverím argumentu, že sa v bankovom systéme hromadí veľké systémové riziko," povedal hlavný poradca Medzinárodnej asociácie kapitálových trhov Bob Parker. Podobne vidí situáciu aj Fraserová, keď porovnávala súčasný bankový systém s tým, čo sa stalo v roku 2008.
"Toto nie je ako minule, toto nie je úverová kríza," povedala. "Tentoraz ide o niekoľko bánk, ktoré majú určité problémy, a je lepšie zabezpečiť, aby sme ich potlačili hneď v zárodku," dodala.
Šéf švajčiarskej centrálnej banky Thomas Jordan preto zdôrazňuje hlavne dôležitosť dôvery, vplyv online bankovníctva by nepreceňoval. "Nemyslím si, že by (internetové bankovníctvo) bolo zdrojom problému. Myslím, že to bol nedostatok dôvery, dôvery v rôzne banky, a to potom prispelo k tejto situácii," povedal minulý týždeň na tlačovej konferencii.
Podľa docenta podnikových financií na univerzite v St. Gallenu Stefana Ramelliho je dôvera v systém základným zákonom financií. "Najdôležitejším kapitálom pre banky je dôvera vkladateľov a investorov. Ak sa dôvera stratí, môže sa stať čokoľvek," povedal.