Rok temnoty a nepatrnej nádeje. Západ sa po vojne radostne zviechal, u nás vládol strach a klamstvo
V Amerike sa päťdesiate roky označujú za čiernobiele desaťročie, hoci filmy v kinách už boli dávno farebné. Divákov tam desil americký veľkofilm Titanic, neporovnateľne menej romantický ako ten z roku 1997 s Kate Winsletovou.
Najväčšou hviezdou vtedy bola bezpochyby Marilyn Monroe, ktorá onoho roku oslňovala nielen na obálke Playboya, ale aj vo filmoch Niagara, Ako si vziať milionára (How to Marry a Millionaire) a Páni majú radšej blondínky (Gentleman Prefer Blondes). V tom prvom hrala nečakane vypočítavú chladnokrvnú ženu, v ďalších vtedy tradične naivnú krásku – a v kinách padali rekordy.
Obavy amerického obyvateľstva z komunistického útoku sa premietli do vynikajúceho sci-fi filmu Vojna svetov (The War of the Worlds) o invázii Marťanov, ktorých nakoniec zahubia baktérie, voči ktorým sú ľudia imúnni.
Dych vyrážala aj vojnová dráma Stanleyho Kubricka Strach a túžba (Fear and Desire), avšak najlepším filmom roka boli Prázdniny v Ríme (Roman Holiday) s očarujúcou Audrey Hepburnovou a šarmantným Gregorym Peckom, ktorý je vďaka svojim kvalitám zábavný dodnes.
Oscara za najlepší film však získal film Najväčšie predstavenie na Zemi (The Greatest Show on Earth) a udeľovanie cien prvýkrát naživo vysielala televízia.
Zostáva vám 94% na dočítanie.