Inflácia v eurozóne sa spomaľuje, mala by ďalej klesať, ale neistota je značná, tvrdí prezidentka ECB

Vysoká miera inflácie v eurozóne by mala v najbližších mesiacoch klesnúť, uviedla v piatok prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová. Upozornila však, že okolo prognózy panuje "značná neistota". 

"Očakávame, že inflácia v eurozóne bude naďalej klesať," uviedla Lagardová vo vyhlásení na jarnom zasadnutí Medzinárodného menového fondu vo Washingtone, ktoré bolo zverejnené na webovej stránke ECB. "Tento výhľad zostáva obklopený značnou neistotou s rizikami rastu aj poklesu," dodala.

Väčšie než očakávané zvýšenie miezd by mohlo udržať infláciu na vysokej úrovni, zatiaľ čo napätie na finančnom trhu alebo rýchlo klesajúce ceny energií by mohli spôsobiť jej ďalšie spomalenie, povedala.

V marci sa medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne spomalil na 6,9 percenta z 8,5 percenta vo februári. Miera inflácie tak bola najnižšia za celý rok a vzdialila sa od svojho vrcholu 10,6 percenta, ktorý dosiahla vlani v októbri.

Vysoká inflácia, ktorú spôsobilo prudké zdraženie cien energií, prinútila ECB zdvihnúť úrokové sadzby rekordným tempom v snahe skrotiť spotrebiteľské ceny. Nedávne turbulencie v bankovom sektore však priniesli komplikácie a posilnili výzvy na spomalenie zvyšovania úrokových sadzieb.

ECB vo svojich najnovších projekciách predpovedá eurozóne priemernú infláciu v roku 2023 na úrovni 5,3 percenta, čo je stále výrazne nad 2-percentným cieľom banky. A očakáva, že inflácia v roku 2024 klesne na 2,9 percenta a v roku 2025 na 2,1 percenta.