Vojnu v jednej z najväčších krajín Afriky zapálil spojenec Ruska. Hrá sa o zlato aj kľúčový prístav
Tretia najväčšia krajina Afriky sa míľovými krokmi blíži občianskej vojne. V Sudáne sa štyri roky po páde dlhoročného diktátora pustili do seba súperiace vetvy bezpečnostných zložiek. Situáciu s napätím sleduje Egypt, Západ aj Rusko, ktoré v posledných rokoch v Chartúme výrazne posilňovalo vplyv.
„Sme bezmocní. Každý sa bojí, že sme na rovnakej trajektórii ako Jemen alebo Sýria. Vznáša sa nad nami duch občianskej vojny,“ povzdychol si v nedeľu do telefónu v rozhovore s novinármi The New York Times obyvateľ sudánskej metropoly Omar Farúk.
Jeho svedectvo potvrdzujú snímky a videá šíriace sa na internete. Nad Chartúmom hrmia bojové lietadlá odpaľujúce rakety, delostrelectvo decimuje sídlo generálneho štábu, na medzinárodnom letisku dymia obhorené vraky lietadiel. Mŕtvych je už skoro sto a boje o základne a letiská sa preliali aj do ďalších kútov krajiny, ktorá je trikrát väčšia ako Francúzsko a má asi 45 miliónov obyvateľov.
Krajina sa môže zrútiť
Pokiaľ bude situácia ďalej eskalovať, môže sa z už tak nestabilného Sudánu stať zrútený štát a boje môžu ohroziť námorné trasy v Červenom mori. „Vyzerá to ako začiatok občianskej vojny. Obe strany sú veľmi dobre vyzbrojené. V Sudáne teraz nie je nikto, kedy by mohol sprostredkovať mierové rozhovory,“ uviedol pre The Financial Times analytik Alex de Waal.
Ešte nedávno to pritom vyzeralo, že v Sudáne svitá na lepšie časy. Dlhoročného diktátora Umara Bašíra v roku 2019 zvrhla revolúcia podporená armádou a jedna z najchudobnejších krajín sveta sa opatrne vydala na cestu k demokracii. Američania ju vyškrtli zo zoznamu krajín podporujúcich terorizmus a svet prisľúbil humanitárnu a rozvojovú pomoc.
Hlavné slovo si však stále udržiavala armáda. Z vlády národnej jednoty pred dvoma rokmi vykopla všetkých civilistov a nastolila vojenskú juntu. Teraz sa do seba pustili jej dvaja najvyšší predstavitelia: náčelník generálneho štábu a faktický vládca krajiny Abdal Fattáh Burhán a jeho zástupca v prechodnej vláde Mohamed Hamdan Dagalo.
Predpokladá sa, že za súčasnými bojmi stoja predovšetkým ambície druhého menovaného muža, ktorému v Sudáne nepovie nikto inak ako Hemedti. Príslušník kočovného kmeňa Baggárov začínal ako obchodník s ťavami, ale keď pred dvadsiatimi rokmi vypukli v Darfúre kmeňové boje a ozbrojenci jeho rodine ukradli stádo, chopil sa zbrane.
Z miestnych arabských kmeňov dal dohromady milíciu nazývanú Džandžavíd a postavil sa na stranu prezidenta Bašíra. V krvavom ťažení proti nearabským povstalcom (boje a etnické čistky v Dárfúre si vyžiadali asi 300-tisíc mŕtvych) mu poskytol to, čo mu technická prevaha armády dať nemohla: vysoko mobilných bojovníkov, ktorí perfektne ovládali spôsob boja v nekonečných pustinách východného Sahelu.
Vytiahnutý veliteľ si za svoje služby vyslúžil generálske epolety a zatiaľ čo Sudán sužovala jedna humanitárna kríza za druhou, on ovládol darfúrske zlaté bane a rozprávkovo zbohatol. „Áno, máme zlaté bane. Nikto nám nebráni v tom, aby sme pracovali so zlatom,“ priznal pred časom v rozhovore pre BBC.
Jeho paramilitárna jednotka bola legitimizovaná a premenovala sa na Rapid support force (RSF, Sily rýchlej podpory). Bola nasadzovaná ako pohraničná služba na kontrolu migrácie, ale aj ako nájomná sila v Líbyi alebo Jemene. Hemedti si vďaka tomu vybudoval kontakty so Saudmi a Spojenými arabskými emirátmi. „Za posledných desať rokov mu dali hromadu peňazí. Vďaka nim a ich peniazom je dnes oveľa silnejší,“ uviedol pre The Financial Times nemenovaný západný diplomat.
Ruské záujmy
Hemedti sa tak počas dvadsiatich rokov vypracoval z nevzdelaného kočovníka (údajne absolvoval len tri triedy základnej školy) na jedného z najvplyvnejších mužov regiónu. Politický čuch preukázal pred štyrmi rokmi, keď sa včas pridal k vojenskému puču a pomohol zvrhnúť svojho chlebodarcu Bašíra.
Za pohotové prezlečenie kabátu získal druhú najvyššiu pozíciu v prechodnej vláde. Prodemokratickí aktivisti mu však nikdy neverili, vyčítali mu predovšetkým krvavý zásah proti demonštrácii z júna 2019, pri ktorej príslušníci RSF povraždili asi sto ľudí. Ich telá nahádzali do Nílu.
Od puču v roku 2021 pribúdali aj trenice v radoch vojenskej junty. Hemedti sa odmietol zmieriť s tým, že by sa jeho jednotky mali zaradiť do radov regulárnej armády a podriadiť sa generálnemu štábu. A tak v sobotu potiahol do ulíc Chartúmu, pokúsil sa obsadiť prezidentský palác a letisko a vykonať prevrat. Armáda v pondelok zareagovala oficiálnym nariadením o rozpustení RSF, teraz ho však ešte bude musieť presadiť v praxi.
Konflikt medzi generálmi s napätím sledujú všetci kľúčoví hráči v regióne. Predovšetkým Egypt, niekdajší koloniálny vládca Sudánu, ktorý stojí na strane generála Burhána. Hemedtiho jednotky v sobotu zajali tridsať egyptských vojakov na leteckej základni Meroe severne od Chartúmu. Obvinili ich, že sa podieľajú na bombardovaní ich základní.
Svoje záujmy v Sudáne má aj Moskva. Vojenská junta tento rok vo februári schválila vybudovanie ruskej námornej základne v prístave Port Sudan na pobreží Červeného mora, kadiaľ ročne prechádza až 30 percent svetovej kontajnerovej dopravy.
Predovšetkým Hemedti udržuje s Rusmi veľmi dobré vzťahy. Vlani vo februári rokoval v Moskve so Sergejom Lavrovom, zhodou okolností v rovnaký deň, keď Rusko vpadlo na Ukrajinu. Zbrane a výcvik pre jeho milície podľa CNN zaisťujú Wagnerovci, ktorí tiež dohliadajú na ťažbu zlata a jeho pašovanie do Ruska.
Sudán je dnes tretím najväčším producentom zlata na svete a odhaduje sa, že až deväťdesiat percent ročnej produkcie putuje z krajiny nelegálne. Podľa niektorých zdrojov Rusi aktívne podporili vojenský puč v roku 2021, po ktorom získali de facto neobmedzený vplyv nad ťažbou a vývozom.
„Ruskí a sudánski dôstojníci vnímali civilistov ako prekážku pre svoje plány. Rusko je parazit. Vydrancovalo Sudán a spôsobilo mu nesmiernu škodu tým, že zlikvidovalo snahy o prechod k demokracii, vďaka ktorému sa zo Sudánu mohol stať veľký národ,“ uviedol pre CNN nemenovaný americký predstaviteľ.
Akú veľkú úlohu zohráva Rusko v súčasných bojoch, zatiaľ nie je jasné. Konflikt generálov každopádne dusí posledné nádeje na prechod k civilnej vláde. „Obe strany majú po celej krajine vojenské základne. Pre obe to je existenčný stret. Je to mocenský boj o kontrolu nad Sudánom,“ uviedol pre The Financial Times odborník na oblasť Afrického rohu Alan Boswell z think-tanku Crisis Group.