Deficit sa vrátil pod tri percentá HDP len dočasne. Znova výrazne porastie, varuje NBS

Minulý rok dopadol z hľadiska hospodárenia verejného sektora priaznivejšie, ako predpokladal rozpočet aj všetky relevantné inštitúcie vo svojich prognózach. Deficit dosiahol dve percentá hrubého domáceho produktu HDP a medziročne sa zlepšil až o 3,4 percentuálneho bodu p. b. Národná banka Slovenska NBS však považuje toto zlepšenie za prechodné a pre tento rok očakáva opäť výraznejšie zhoršenie hospodárenia, uviedli v komentári analytici centrálnej banky.

Globálny dopyt po striebre vlani vzrástol o 18 percent na nový rekord. Deficit v ponuke má pokračovať

„Za zlepšením sú primárne nižšie výdavky na opatrenia súvisiace s pandémiou koronavírusu, vyššie daňové a odvodové príjmy a tiež vyššie príjmové transfery. Dosah pozitívnych vplyvov na hospodárenie bol čiastočne stlmený vyššími výdavkami na energetickú a inflačnú pomoc, pomoc Ukrajine a vplyvom prijatého rodinného balíčka," priblížili analytici.

Upozornili, že pozitívny vplyv vysokého nominálneho rastu ekonomiky a odznievanie pandemických opatrení bude v tomto roku výrazne prevážený troma silnými negatívnymi vplyvmi.

Na výdavkovej strane rozpočtu sa postupne prejavuje oneskorený vplyv vysokej inflácie na sociálne výdavky. Kompenzačné opatrenia na vysoké ceny energií boli navrhnuté do veľkej miery plošne a budú tak finančne nákladné. Plošné a finančne nákladné sú podľa ekonómov tiež opatrenia na podporu rodiny, ktorých vplyv sa naplno prejaví až v tomto roku.

„Z týchto dôvodov scenár NBS očakáva v roku 2023 prudký návrat k vysokým úrovniam deficitu verejných financií. V ďalších rokoch sa nad rámec toho prejavia očakávané dodávky vojenskej techniky, ktoré budú mať na úroveň deficitu taktiež negatívny vplyv," avizovali analytici centrálnej banky.

Slovensko je na dlhovej hrane, ale náklady mu narástli najrýchlejšie za poslednú dekádu (trhový brífing)

Verejný dlh v minulom roku klesol pod 60-percentnú hranicu na 57,8 percenta HDP. Najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy však stále presahuje o 1,8 p. b.

„K medziročnému poklesu významne prispel nominálny rast ekonomiky, na ktorom sa prejavila vyššia cenová hladina. Vplyv primárneho deficitu na rast zadlženia sa zmiernil pri čiastočnom odznení krátkodobých opatrení spojených s pandémiou a pri relatívne menšom dosahu nových opatrení súvisiacich s rastom cien," vysvetlili analytici. Na poklese záväzkov štátu sa prejavil aj odliv bežných vkladov klientov Štátnej pokladnice nezaradených do verejného sektora.