Plán obnovy sa má aktualizovať, príde o časť peňazí a získa nové
Slovenský plán obnovy sa má zaktualizovať. Prostriedky na pôvodných päť oblastí sa znížia o vyše pol miliardy eur, pribudne však nová kapitola REPowerEU v hodnote 403 miliónov eur.
Celková suma vyčlenená pre Slovensko sa tak zníži len mierne, z pôvodných 6,575 miliardy eur na 6,410 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu na zmenu Plánu obnovy a odolnosti, ktorý v stredu schválila vláda.
Aktualizácia je predrokovaná s Európskou komisiou, po jej oficiálnom predložení má však dva mesiace na zhodnotenie návrhu a prípadné dodatočné otázky a úpravy.
Zmenu plánu obnovy musí následne definitívne schváliť Rada ministrov pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin), k čomu by mohlo dôjsť v júli tohto roka.
Kapitola REPowerEU, ktorá je novou iniciatívou EÚ, prináša Slovensku dodatočných 403 miliónov eur na "zelené" opatrenia. Ich cieľom je znížiť závislosť od fosílnych palív z Ruskej federácie, úspora energie, výroba čistej energie a diverzifikácia dodávok.
Obsahuje spolu šesť reforiem a osem investícií, rozdelených do štyroch oblastí - energetika a povoľovacie procesy, obnova a spravovanie budov, udržateľná doprava, ako aj rozvoj zelených zručností.
Plán obnovy sa aktualizuje z viacerých dôvodov. Okrem pridania novej kapitoly ide o zníženie pôvodnej alokácie z dôvodu vyššieho ako očakávaného rastu ekonomiky, zohľadnenie rastu cien stavebných materiálov a energií, ako aj iných objektívnych skutočností, ktoré v praxi ovplyvňujú plánované reformy a investície.
Každej krajine EÚ sa prepočítala časť (30 %) vyčlenených prostriedkov podľa vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) za roky 2020 a 2021.
Hospodársky rast Slovenska bol vyšší, ako sa očakávalo v pôvodnom pláne. V takom prípade sa krajine časť peňazí kráti, finančná obálka sa znížila o 323 miliónov eur.
O ďalších 200 miliónov eur sa znížia prostriedky pôvodne plánované ako dodatočné financovanie zo štátneho rozpočtu. Krátenie sa muselo zohľadniť proporčne vo všetkých oblastiach plánu obnovy.
Slovensko tiež komunikovalo s EK o možnosti zohľadnenia vysokého rastu cien stavebných materiálov a energií do cieľov plánu obnovy. V tejto súvislosti sa identifikovali najväčšie investície s výrazným podielom stavebných nákladov a v rámci nich sa zvýšené ceny vstupov zohľadnili do zníženia ich cieľov vo fyzických jednotkách.